BRATISLAVA – Zákon, ktorý zvýhodňuje zaočkovaných proti koronavírusu, postavil zo stoličky mnoho ľudí. Proti zákonu sa niekoľko dní protestovalo aj pred parlamentom, kde sa stretli stovky nespokojných Slovákov. Lukáš Machala zo strany Republika však hovorí o trestnoprávnej zodpovednosti a rozpore so zákonmi.
Posledný júnový deň zasadala vláda a na programe mala aj mimoriadne „štiplavý“ zákon. V prípade, ak by ho prijali a schválil by ho parlament, by umožnili „zvýhodňovať“ zaočkovaných. Vláda návrh zákona schválila a cez skrátené legislatívne konanie ho nechala prerokovať v parlamente. Avšak, to, že vláda niečo takéto vôbec zamýšľa, sa nepáčilo nezaočkovaným obyvateľom Slovenska. Tí sa v deň rokovania pléna postavili pred budovu Národnej rady a začali masívne protestovať.
VIDEO Divoký protest pred parlamentom: Protestujúci blokujú vstup do budovy, musela zasahovať polícia
Spolu s nimi aj predstavitelia viacerých opozičných strán. Protesty trvali niekoľko dní, poslancov to však neodradilo a návrh schválili. Konkrétne sa tak stalo 25. júla. V samotnom zákona sa píše, že sa zavádza „dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19“. Využívať na to budú digitálny COVID pass, pričom do prevádzok sa budú môcť dostať tí, ktorí sú plne zaočkovaní, alebo prekonali koronavírus, alebo mali negatívny PCR test.
V rozpore so zákonom?
Podľa Lukáša Machalu zo strany Republika Milana Uhríka je však zvýhodňovanie očkovaných v rozpore s antidiskriminačným zákonom. V ňom sa totiž píše, že „každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní“.
Ako Machala dodal, žiadny zo zákonov údajne výslovne neustanovuje okruh ľudí, ktorí by boli oprávnení požadovať od Slovákov informáciu, či sa daný človek zaočkoval, prípadne či má negatívny test, alebo ochorenie prekonal. „Je potrebné striktne dodržiavať ZÁKONNOSŤ a ústavný princíp, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá,“ napísal.
Tretina sa nechce dať zaočkovať
"Podľa Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorého je Slovenská republika signatárom, má náš štát povinnosť chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručiť každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. Slovensko sa tiež zaviazalo, že záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti,“ konštatoval a poukázal na to, že na začiatku leta sa podľa prieskumu verejnej mienky nechcelo dať zaočkovať zhruba 31 percent ľudí, čo predstavuje približne vyše 1,35 milióna Slovákov.
Zamýšľa sa aj nad tým, či takéto konanie členov vlády a parlamentu nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a či z konania skupiny a jednotlivcov nie je možné určiť trestnoprávnu zodpovednosť.
Tvrdí, že spáchali trestné činy
„Podľa môjho názoru vyššie uvedené skutočnosti (hlasovanie vlády – uznesenie / hlasovanie parlamentu – zákon) nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestných činov. Existuje dôvodné podozrenie, že uvedená skupina osôb mohla spáchať trestný čin NÁTLAK podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c),písm. d), ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a), písm. b), písm. c), trestný čin APARTHEID A DISKRIMINÁCIA SKUPINY OSÔB podľa § 424a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) Trestného zákona, trestný čin NEĽUDSKOSŤ podľa § 425 písm. i), písm. j) Trestného zákona, pretože podozriví svojim vedomým a úmyselným konaním vytvorili predpoklady pre vznik politickej, spoločenskej, svetonázorovej, medicínskej, rodovej, vekovej a občianskej SEGREGÁCIE,“ konštatoval.
Následne dodal, že Slovensko má ústavne garantovanú formu na základe Ústavy. V nej sa píše, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát a neviaže sa na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Rovnako poukazuje aj na to, že má dodržiavať a uznávať všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná.
Slovo prokuratúry
„Preto je namieste otázka, ako sa k danej problematike postaví prokuratúra Slovenskej republiky? Tá má totiž zákonom stanovenú úlohu jednak chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, jednak povinnosť vykonávať svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom,“ napísal s tým, že každý prokurátor je povinný uplatňovať podľa najlepšieho svedomia a vedomia Ústavu SR či ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a základné práva a slobody, chrániť verejný záujem, ale aj postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
„ZASTANE sa iniciatívne a principiálne prokuratúra slovenských občanov, ktorí sa prokurátorom zo svojich daní skladajú na výplaty, alebo bude slepým a hluchým politickým NÁSTROJOM represie a pošliapavania ľudských a občianskych práv?“ pýta sa na záver.
