LONDÝN - Systému morských prúdov v Atlantickom oceáne hrozí kolaps. Patrí medzi ne i Golfský prúd, ktorý ovplyvňuje klímu na celej planéte a prináša teplú vodu k Európe. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature, o ktorej informoval denník The Guardian.
Autori štúdie zaznamenali varovné signály značiace zrútenie oceánskeho prúdenia, ktoré unáša teplú vodu z trópov pozdĺž východného pobrežia severoamerického kontinentu. Golfský prúd sa cestou postupne ochladzuje, v oblasti Grónska klesá ku dnu a chladnú vodu unáša južným smerom do Atlantiku. Keby sa prúd zrútil, podľa vedcov by asi existoval aj naďalej, ale bol by slabší a pomalší.
Sme na pokraji kolapsu
Z analýzy vyplynulo, že prúdy z tzv. Atlantickej južnej cirkulácie (AMOC) za posledné storočie takmer kompletne stratili svoju stabilitu. Predošlý výskum publikovaný v magazíne Naure Geoscience ukázal, že prúdy sa spomalili vinou globálneho otepľovania na najnižšiu rýchlosť za posledné tisícročie. Toto spomalenie ho doviedlo na pokraj kolapsu. Zrútenie by malo katastrofický vplyv po celom svete. Ohrozilo by dažďové zrážky, na ktorých závisia miliardy ľudí v Afrike, Indii a Latinskej Amerike. Zdvihlo by hladinu oceánov obmývajúcich pobrežie Severnej Ameriky a v Európe by ochladilo počasie a prispelo k početnejším a výdatnejším búrkam.
Zložitosť systému oceánskeho prúdenia neumožňuje predpovedať, kedy by ku kolapsu mohlo dôjsť. Môže nastať v priebehu nasledujúcich storočí, ale aj počas najbližších dvoch až piatich dekád. Ku spomaľovaniu morských prúdov prispievajú uhlíkové emisie, nie je ale jasné, aké množstvo by spôsobilo zrútenie. Preto je dôležité ich vyprodukovať čo najmenej, uviedol hlavný autor štúdie Niklas Boers z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvov klímy. On a jeho kolegovia analyzovali osem nezávisle nameraných dátových sád, ktoré sledovali teplotu a slanosť oceánov v ostatných 150 rokoch. Z ich výskumu vyplynulo, že globálne otepľovanie prúdenie nielen spomaľuje, ale aj zásadne narušuje jeho stabilitu.
Hrozivé slová klimatológov o extrémnom počasí: Toto nikto nechcel počuť
Podľa Davida Thornalleyho z londýnskej univerzity UCL, ktorý sa na štúdii nepodieľal, sú jej závery síce znepokojivé, ale vedci zároveň netušia, či ku kolapsu vôbec dôjde, prípadne kedy. Kolaps by bol jedným z takzvaných bodov zvratu - rýchlych, obrovských a nezvratných klimatických zmien - ktorých prekročenie môže viesť k veľkým zmenám celého systému. Boers a jeho tím v máji varovali, že významná časť grónskeho ľadového príkrovu je vážne ohrozená a môže spôsobiť vzostup hladiny oceánov na celom svete. Ďalší výskum ukázal, že amazonský prales v súčasnosti vypúšťa viac emisí než absorbuje. Požiare, ktoré sa v lete 2020 prehnali Sibírou, zas spôsobili uvoľnenie veľkého množstva metánu do atmosféry. Iná analýza z roku 2019 tvrdí, že svet už možno prekročil dostatočné množstvo bodov zvratu na to, aby bola ohrozená existencia ľudstva.
Hrozivá správa o stave planéty
Svedčí o tom aj správa, ktorú v pondelok zverejnil Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC) pôsobiaci pri OSN. Podľa nej ľudská činnosť jednoznačne spôsobuje rast teploty na Zemi, stojí za nedávnymi zásadnými výkyvmi klímy, vlnou horúčav a záplav, a viedla k menšej stabilite celej planéty. Podľa vedcov sa Zem v každom prípade ohreje o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, otázkou je len to, ako rýchlo. Ľudstvo tiež môže očakávať vzostup hladiny morí a častejšie vlny horúčav a záplavy. Globálne otepľovanie sa bude i naďalej prejavovať odlišne v jednotlivých častiach Zeme. Panel OSN preto apeluje na politikov a firmy, aby razantne zmenili prístup k výrobe a k chápaniu ekonomiky, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania.
