SEVILLA - Výstava v španielskej Seville odhalila dokumentáciu týkajúcu sa zámorskej očkovacej stratégie proti pravým kiahňam, za ktorou na začiatku 19. storočia stál lekár Francisco Javier de Balmis. Spôsob, akým sa mu podarilo prepraviť očkovaciu látku cez Atlantik, bol síce barbarský, ale vďaka nemu sa zachránilo množstvo životov.
V Európe pripravila epidémia pravých kiahní v 18. storočí o život milióny ľudí, najmä deti. V roku 1796 anglický lekár Edward Jenner zistil, že hovädzia verzia tejto vírusovej nákazy funguje ako vakcína. Francisco Javier de Balmis sa preto v roku 1803 rozhodol vyraziť do zámoria s cieľom očkovať obyvateľov španielskych kolónií. Musel však vymyslieť, ako prepraví vakcínu z rodného Španielska až za Atlantik. Trvanlivosť mala totiž len dvanásť dní, ale cesta cez oceán trvala dlhé týždne. Použil preto "detské chladničky". Spolu s ním nastúpilo na palubu zaoceánskej lode 22 sirôt, ktoré sprevádzala zdravotná sestra zo sirotinca Isabela Zendalová vrátane svojho deväťročného syna.
Po vyplávaní zo španielskeho mesta A Coruňa vpichol lekár prvému dieťaťu vírus hovädzích kiahní a keď sa u neho objavili kožné pľuzgiere naplnené priehľadnou tekutinou, tak ju odobral a vstrekol ďalšiemu dieťaťu. Takto pokračoval počas celej plavby, čím zaistil, že vakcína zostala čerstvá až do príchodu do Mexika. Podľa dokumentácie z tejto očkovacej misie, ktorá tvorí súčasť výstavy, žiadne z detí ochoreniu nepodľahlo. Po príchode do Mexika najal Francisco ďalších 26 detí, ktoré mu týmto spôsobom pomohli prepraviť vakcínu z Acapulca na Filipíny. Podľa záznamov išlo o mexických chlapcov vo veku od štyroch do štrnásť rokov. Deti, ktoré prišli s lekárom z Európy, nakoniec zostali v Mexiku.
En 1803, Francisco Javier de Balmis se embarcó en la que está considerada como la 1ª misión humanitaria de la historia para llevar la vacuna de la viruela a América. El viaje y la falta de neveras le llevó a idear otra forma de transportar el fármaco https://t.co/PLzue6L9Yl
— EL PAÍS (@el_pais) July 23, 2021
"Myšlienka použitia detí ako transport na vakcíny znie síce veľmi barbarsky, ale v tom období išlo o bežnú záležitosť," uviedol docent z Univerzity v Barcelone Alberto García-Basteiro. Vďaka tomuto Balmisovmu činu bolo na Kanárskych ostrovoch, v Peru, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Mexiku, na Filipínach a v Číne zaočkovaných asi 300 000 ľudí. "Stratégia, ktorú vymyslel, bola lacným, dômyselným a priekopníckym riešením, ako zaistiť, aby vakcína dorazila do Ameriky v dobrom stave. V súčasnosti by bola kritizovaná z etických dôvodov, ale táto expedícia bola veľmi prínosná," dodal García-Basteiro.
