BRATISLAVA – Počasie si tento rok z nás robí dobrý deň. Odbitím astronomického leta na Slovensku zúria horúčavy, ktoré v poslednom čase striedajú mimoriadne silné búrky. Klimatológ však zdvíha varovný prst, že vývoj počasia určite nie je normálny. Poukazuje najmä na skúsenosti zo severnej Európy.
Tohtoročná jar nás všetkých mimoriadne prekvapila. Namiesto príjemných dní sme zažili snáď najchladnejšie vystriedanie zimy za posledných niekoľko rokov. Sneh, dážď a studený vietor, ktorý sa zaryl až do kostí boli na dennom poriadku. Mnohí sme si mysleli, že nás čaká mimoriadne studené leto.
Archívne VIDEO V Šamoríne vyčíňali extrémne silné búrky: Zaplavené boli ulice aj garáže
Akoby mávnutím čarovného prútika sa však všetko zmenilo. „Jarnú studenú anomáliu vystriedala mimoriadne teplá prvá polovica tohto leta, ktorá bola najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. Mimoriadne teplé počasie mala na svedomí azorská tlaková výš, resp. jej hrebeň, ktorý sa vysunul hlboko do európskeho vnútrozemia a spojil sa s tlakovou výšou nad východnou Európou,“ vysvetľuje meteorológ a klimatológ Pavel Matejovič. Ako dodal, okrem mimoriadne teplé počasie ešte dopĺňal vlhký a teplý vzduch, ktorý na naše územie smeroval od juhozápadu.
Vznik tornáda
Komplex vysokého tlaku vzduchu, ktorý bol nad Európou, prakticky zablokoval prúdenie chladného morského vzduchu z Atlantického oceánu. To však spôsobilo jeden obrovský problém. „Frontálne systémy sa zastavili nad západnou Európou a Nemeckom, kde spôsobili pustošivé záplavy. K nám sa dostal už transformovaný vlhký a teplý vzduch, vplyvom ktorého sa na niektorých miestach vyskytli silné búrky sprevádzané prívalovými zrážkami a tiež krupobitím,“ upozornil Matejovič.
Poukázal aj na to, že kombinácia veľmi teplého a vlhkého vzduchu sa prejavila aj 24. júna v južnej Morave, kadiaľ sa prehnalo ničivé tornádo o sile F4. „Veľmi silné dusno sme pocítili aj u nás, počas prvej polovice leta sa v podstate striedali intenzívne vlny horúčav s dusným počasím, žiadne výraznejšie ochladenie sa nevyskytlo,“ uviedol Matejovič.
Extrém na severe
Klimatológ však poukázal aj na ďalšiu zaujímavú, no smutnú aktualitu. Tá sa týka extrémneho počasia v severnej Európe. „Okrem toho, že maximálne teploty v oblasti severného polárneho kruhu už na konci mája dosahovali až 33 °C, aktuálne sa teplota v Baltickom mori vyrovnala teplote Jadranu! Vo Fínskom zálive dosiahla teplota vody až 25.2 °C, normálne tam v lete jej teplota dosahuje 17 až 18 °C,“ poukázal Matejovič, podľa ktorého išlo o absolútny rekord.
Ako dodal, vysoké teploty mora, ktoré pripomínajú Jadran, sú v daných oblastiach mimoriadnym javom, pričom klimatické scenáre takúto možnosť predpokladali až na konci tohto storočia. „Ak už teraz tam dosahuje voda takéto hodnoty, koľko to bude o niekoľko desaťročí? Teplota morskej vody sa však zvyšuje globálne. Do ovzdušia sa tak dostáva ešte viac vodnej pary, s čím sú potom spojené silné búrky, ničivé záplavy, hurikány a tornáda,“ upozornil.
Aký bude zvyšok leta?
Matejovič sa pozrel aj na to, čo nás ešte čaká do konca leta. Podľa jeho slov by druhá polovica leta nemala byť až taká horúca, ako tomu bolo na jeho začiatku. Avšak, netreba sa obávať studeného leta, teplé počasie má byť aj naďalej. „Častejšie by však malo byť prerušované prílevmi chladnejšieho vzduchu z Atlantiku. V každom prípade sa tohtoročné leto zaradí medzi najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. Do konca júla by takmer v celej Európe by malo prevládať teplotne nadnormálne počasie,“ uzavrel klimatológ.