BRUSEL - Ako pandémia koronavírusu v Európe postupne slabne, začínajú sa vynárať aj otázky spojené so smerovaním ekonomiky. Jedna z tých základných rieši politickú dilemu, či finančne zmierniť súčasné utrpenie tých najviac postihnutých alebo nebývalý prílev peňazí venovať skôr do nevyhnutného prechodu na zelenšie hospodárstvo. Hrozí prehĺbenie hospodárskej nerovnosti medzi chudobnými a bohatými a podľa analýzy Medzinárodného menového fondu (MMF) v priemere do dvoch rokov od skončenia pandémií prichádzajú sociálne otrasy a nepokoje.
KORONAVÍRUS Varovanie pred prudkým rastom prípadov: Tretia vlna je v tejto krajine na spadnutie!
Počas pandémie koronavírusu utíchli v Európe sociálne protesty. Nebolo viac počuť o žltých vestách vo Francúzsku ani o štrajku verejného sektora proti pracovným reformám v Grécku. Strach z nákazy vyhnal ľudí z ulíc, rovnako ako aj vládne opatrenia, zahŕňajúce zákazy vychádzania a zhromažďovania. Podľa portálu Politico však krivdy, ktoré ľudí motivovali k týmto nepokojom, nezmizli a majú sa len zhoršovať.
Viac ako 40 percent z 25-tisíc respondentov v prieskume OECD, ktorý sa uskutočnil v 25 krajinách, zažilo v dôsledku koronavírusu rôzne druhy pracovných problémov, vrátane zníženia platov či prepúšťania. Vládne dotácie a ochrana pred bankrotmi však zatiaľ skrývajú skutočné dôsledky pandémie, ktorá odstavila prevažne nízkokvalifikovanú pracovnú silu v sektoroch služieb a výroby.
Kríza ešte nepovedala posledné slovo
„Keď sa programy skončia, uvidíme skutočný dopad,“ uviedol José García-Montalvo, profesor z barcelonskej ekonomickej univerzity. V Španielsku sa nerovnosť v príjmoch zvýšila počas prvých šiestich týždňov lockdownov vlani na jar po tom, čo prestal fungovať cestovný ruch. Záchranný plán z Madridu poskytol zamestnancom poznačeným koronavírusom asi 70 percent ich predchádzajúcich príjmov, čím sa rozdiel zmenšil, aj keď nie na predchádzajúcu úroveň. "Táto kríza ešte nepovedala posledné slovo," tvrdí Montalvo.
Naopak, rok 2020 bol láskavý k bankovým účtom bohatých ľudí, ktorí mohli ďalej pracovať, ale nemali toľko možností za čo utrácať. Podľa jedného odhadu je finančné bohatstvo vo Francúzsku o 50 miliárd eur vyššie, ako by bolo bez pandémie. Asi 50 percent z tejto sumy išlo na horných 10 percent boháčov. U najchudobnejších 10 percent ľudí sa dlh zvýšil. Navyše pandémia koronavírusu stála na strane dopytu po vysokokvalifikovanej pracovnej sile, a tej je nedostatok.
Začarovaný kruh
Kombinácia vnímanej nerovnosti a straty príjmu vedie k sťažnostiam a sociálnym nepokojom, uviedla Rui Xu, ekonómka MMF, ktorá analyzovala minulé pandémie. Potom si samotné sociálne nepokoje vyžiadajú ekonomickú daň. Jej analýza varovala pred „začarovaným kruhom“. Xu a ďalší spoluautor Tahsin Saadi Sedik spozorovali náznaky, že politické zásahy môžu zabrániť niektorým z týchto nepokojov, ale nie je celkom jasné, ktoré fungujú najlepšie. Možno bude treba, aby zákonodarcovia v Bruseli a v iných krajinách spustili plán skôr, ako MMF ponúkne odpovede.
Skutočnosť, že koronavírus ťažšie zasiahol chudobných ľudí, tiež sťaží ich hospodárske zotavenie. Ľudia žijúci v stiesnených priestoroch, ktorí museli osobne chodiť za prácou, boli náchylnejší na chytenie vírusu a mohli mať vážnejšie následky. Sociálno-ekonomický status súvisí aj s postojmi k očkovacím látkam a ochotou dať sa zaočkovať: Prieskum v Británii u ľudí v produktívnom veku zistil mieru váhavosti 12 a 14 percent medzi osobami, ktoré ročne zarobia menej ako 30-tisíc libier, v porovnaní s iba 5 percentami u tých, ktorí ročne zarobia viac ako 40-tisíc libier.
Šanca len raz za generáciu
Následky pandémie môžu mať na politiku rovnaký dopad ako samotný koronavírus. Napriek schváleným sociálnym balíčkom európskych štátov nie je ochrana dostatočná. Približne dve tretiny ľudí, ktorí stratili prácu v skutočnosti nemali nárok na dávky v nezamestnanosti, uviedol Mark Pearson, zástupca riaditeľa OECD pre zamestnanosť, prácu a sociálne vecí s odvolaním sa na údaje z 24 krajín, predovšetkým z Európy. V priemere 68 percent respondentov prieskumu OECD chce, aby štát lepšie zasiahol.
"Toto bol najväčší šok pre naše spoločnosti a hospodárstva od druhej svetovej vojny," uviedol Pearson. To by mohlo znamenať, že tvorcovia politiky môžu čoskoro čeliť požiadavkám, aby urobili oveľa viac. "Odpoveďou na druhú svetovú vojnu bol sociálny štát."
Plán obnovy
Na rozdiel od minulej ekonomickej krízy, keď vlády mali tendenciu uťahovať opasky, sa tentokrát rozhodli pre otvorenie kohútikov. „Nie je čas brať peniaze občanom, ale dať im ich,“ uviedol Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky, ktorý v súčasnosti vedie taliansku vládu. V Európe, najmä v Bruseli, je však veľká časť týchto peňazí vyčlenená nie na okamžitú pomoc, ale na úsilie prejsť na zelenú ekonomiku a pripraviť ju na digitálny vek. Obetovanie súčasnosti pre budúcnosť však môže vyvolať odpor.
Balík obnovy je „príležitosťou raz za generáciu... pokúsiť sa zmeniť ekonomickú štruktúru,“ uviedol Pearson s tým, že prechod na zelené hospodárstvo je nevyhnutný, no nebude to obrovský zdroj pracovných miest. „Je to skutočná dilema," dodal.
