BERKELEY - Väčšina vedcov sa domnieva, že spúšťačom súčasnej pandémie bola mutácia vírusu, ktorý prešiel z netopiera na človeka. Pandémia však ešte ani zďaleka nie je zažehnaná. Medzinárodný tím vedcov z Kalifornskej univerzity, Polytechnickej univerzity v Miláne a novozélandskej Massey University v analýze zverejnenej v časopise Nature Food uviedol, kde pravdepodobne budú vznikať jej budúce ohniská.
Na základe teórie, ktorá predpokladá, že SARS Cov-2 pochádza z netopiera, vedci analyzujú možnosti, kde by sa mohol tento typ prenosu opäť vyskytnúť. A keďže stále nie je známe, či vírus prešiel z tohto živočícha na človeka priamo alebo bol do toho zapletený aj iný hostiteľ, musia experti zohľadniť veľké množstvo potenciálnych prenášačov od divých zvierat až po domáci dobytok. Už predtým objavili u netopierov z rodu podkovárov široké spektrum koronavírusov vrátane tých, ktoré sú takmer identické so SARS-CoV-2. Podľa štúdií realizovaných v roku 2020 však stále existujú tisíce ďalších vírusov, ktoré ešte ani nie sú objavené, ale iba veľmi málo z nich má schopnosť preskočiť na človeka (zoonotický prenos).
Keďže sa koronavírusy vyskytujú u podkovárov v takej veľkej miere, vedci sa rozhodli obmedziť ich výskum na prirodzený rozsah druhov. Analyzovali vzorce využívania pôdy v 10 000 náhodne generovaných lokalitách v Európe a Ázii s cieľom zistiť, ktoré z nich majú najvyšší potenciál interakcie medzi človekom a netopierom. Sústredili sa na oblasti, kde sa populácie podkovárov stretávajú so špecifickou ľudskou činnosťou, napríklad s fragmentáciou lesa, chovom dobytka a ľudským osídlením, pretože sa v nich rýchlo mení spôsob, akým ľudia využívajú pôdu. "Zmeny vo využívaní pôdy môžu mať dôležitý vplyv na ľudské zdravie a zvyšujú našu expozíciu voči zoonotickým chorobám. Každá formálna zmena využívania pôdy by sa mala vyhodnotiť z hľadiska potenciálnych reťazových reakcií, ktoré by mohli mať vplyv na ľudské zdravie," vysvetlil spoluautor štúdie Paolo D'Odorico.
Odkiaľ by sa mohol vírus nanovo šíriť?
Koronavírus, ktorý vyvolal súčasnú pandémiu, bol po prvý raz identifikovaný v Číne, a práve tam sa nachádza aj väčšina súčasných ohnísk. "Táto krajina vykazuje vyššiu mieru ľudskej prítomnosti vo vzťahu k podkovárom kvôli hustote obyvateľstva a tým súvisiacim budovaním dedín, miest a iných ľudských sídiel. Nachádza sa tam veľké množstvo regiónov, kde sú fragmentované lesy využívané na živočíšnu výrobu a budovanie ľudských sídiel, čím sa zintenzívňuje kontakt medzi divočinou a ľuďmi, a to buď priamo alebo sprostredkovane cez hospodárske zvieratá," píše sa v analýze.
Ďalšia hrozba pre svet?! Vedci vo Wu-chane objavili neznáme KORONAVÍRUSY
Rastúci dopyt Číny po mäsových výrobkoch a výsledný nárast priemyselného chovu hospodárskych zvierat je z hľadiska vzniku ďalších ohnísk obzvlášť riskantný, pretože metódy spojené s veľkovýrobou mäsa hromadia veľkú populáciu zvierat s nízkou genetickou rozmanitosťou a často potlačeným imunitným systémom, čo je pre vírus ideálne. Štúdia však identifikovala aj ďalšie miesta, ktoré sú vystavené riziku vzniku ohnísk, vrátane Japonska, Filipín, juhovýchodnej Ázie a Thajska, kde sa vo veľkej miere likvidujú lesy a nahrádzajú ich zastavané alebo poľnohospodárske oblasti.
