Obľúbený stand-up komik a herec Juraj „Šoko“ Tabaček považuje stand-up za príležitosť, ako upriamiť pozornosť ľudí aj na pálčivé problémy doby. Aké zisky a straty si pripísal počas pandemického roka? Čo nového chystá a prečo sa už z Tabačka nedymí?
Aký ste mali posledný rok? Čo vás pandémia naučila, čo vám vzala a čo dala?
Môj posledný rok bol v znamení rodiny, mal som oveľa viac času venovať sa deťom. Väčšinou sme trávili čas na Kysuciach, na chalupe v Makove. Čas s deťmi je vzácny a treba si ho chrániť, aj to ma pandémia naučila. Za tento čas s blízkymi som veľmi vďačný. Nefrflem ani kvôli práci, hoci pracovných ponúk bolo pomenej. Na rozdiel od niektorých kolegov z brandže, ktorí boli úplne bez práce, ja som aj v tomto náročnejšom období aspoň niečo točil. Predtým som počas dňa robil aj na troch projektoch naraz, čo si vyžadovalo vysoké pracovné nasadenie, striktné pracovné návyky... a to mi zas pandémia vzala, práve to nasadenie, ktoré som predtým mal. Vniesla však do môjho života viac pokoja... ale aj trochu nervozity, čo sa asi vždy spája s menej stabilnou finančnou situáciou. Takže aj brala, aj dávala. Tak, ako to v živote chodí.
Museli ste počas pandémie zmeniť niektoré svoje zvyky? Naskytli sa vám aj nejaké nové spolupráce?
Ako každý, aj ja som musel v prvom rade zmeniť svoje správanie a stať sa zodpovedným, aby sa vírus nešíril. Aby som neohrozoval ani seba, ani druhých. Chvíľu mi trvalo, kým si zvykol mať všade so sebou rúško. Pred pandémiou bol človek zvyknutý plánovať všetko s časovým predstihom, pretože fungoval nejaký systém. Počas pandémie sa plánovať veľmi nedalo, všetko bolo často náhodné a narýchlo. Veľa prác, ktoré som dostal, bolo oznámených na poslednú chvíľu. Pandémia mi však poskytla aj nové možnosti, napríklad cez sociálne siete. Jednou z nových spoluprác na mojom Instagrame bola aj spolupráca s British American Tobacco. Moje priezvisko Tabaček k tomu celkom ladíJ Som fajčiar, počas pandémie som si však povedal: Čo keby tak z Tabačka nevychádzal dym? A pokúsil som sa preklopiť z fajčenia klasickej cigarety na užívanie nikotínových vrecúšok Velo. Pri ich užití nevzniká dym ani zápach, vkladajú sa pod hornú peru. To konvenuje viac aj môjmu eko presvedčeniu, nerád by som vzduch zamoroval dymom. Priebežne ich aplikujem na uspokojenie nikotínového nutkania a mám pocit, že mi to takto vyhovuje.
Čakajú vás nové výzvy? Na čo z vašej dielne sa môžu v budúcnosti vaši fanúšikovia tešiť?
Dúfam, že budem hrať jednu menšiu postavu v jednom novom filme, ktorý sa chystá, nemôžem však ešte prezradiť viac. Teším sa aj na ďalší, tento raz divadelný projekt – na skúšky a hranie v predstavení Dokonalé dieťa z pera Janka Luterána a jeho manželky. Som veľmi rád, že si po dlhej dobe opäť zahrám divadlo. Ostatné plány sú zatiaľ len v mojej hlave. Ako člen skupiny 3T (Tri Tvorivé Tvory) sa veľmi teším aj na to, keď sa nám konečne naskytne možnosť vrátiť sa pred divákov so stand-up vystúpeniami. To ma vždy napĺňalo a kompletizovalo. Verím, že to bude už čoskoro. No a nechám sa prekvapiť tým, aké zaujímavé projekty ešte prídu.
Mávate ešte pred vystúpením trému? Ako sa jej najľahšie zbavíte?
Hoci to už teraz nie je taká tréma ako úplne prvý raz, ešte stále ju mávam. Nie až takú veľkú, lebo pri natáčaní a pri stand-upoch už poznám, ako to funguje. Poznám prostredie, ľudí, už tu mám vytvorené také svoje zázemie. Možno to nie je úplne tréma, ale také zneistenie. To by podľa mňa malo pred vystúpením nastať vždy, aby si človek uvedomil, že toto nie je samozrejmosť. Že sa treba vnútorne „zapnúť“, aby dal človek zo seba to najviac, čoho je schopný. Aby v seba neuveril, lebo to je základná chyba herca a stand-up komika. Bol by som nerád, keby sa táto chyba stala mne, alebo keby si iní mysleli, že Tabaček je ten, čo uveril v seba. Trému sa snažím odbúravať tým, že si v mysli predstavím moment, kedy už začnem. Najhoršie je začať, potom to už ide. Netvrdím, že vždy dobre, ale minimálne je to už v procese. Ako keby sa už rozbehol nezastaviteľný vlak.
Súvisia podľa vás spolu vek a humor? Aký druh humoru preferujete vy?
Myslím si, že humor sa môže meniť s pribúdajúcim vekom, pretože človek by sa mal časom vyvíjať a stať sa múdrejším, skúsenejším. Niektoré životné skúsenosti a zážitky ho môžu sformovať a odkloniť z jeho pôvodnej cesty. Ja mám rád humor, ktorý je hravý, ktorý počíta s poslucháčom/divákom natoľko, že ho nepodceňuje a nemyslí si o ňom, že je hlúpy. Mám rád inteligentný humor do takej miery, do akej ho sám dokážem pochopiť. Mám rád aj humor, ktorý pracuje so slovnými hračkami. Na toto je pre mňa špecialista Miško Kubovčík, ktorý ma donekonečna udivuje a prekvapuje. Ako rýchlo a briskne dokáže z jedného slova vytvoriť dve, ale nielen dve, ale dať im aj úplne iný význam, ktorý je ešte stále v rámci logiky a humoru. Mám rád aj humor, ktorý vzniká prirodzene a na nič netlačí. Nemusí končiť salvami smiechu, stačí aj úsmev. No a mám veľmi rád aj imaginatívny humor – to znamená, že niekto rozpráva príbeh a niekto, kto ho počúva, si ho dokáže predstaviť a kreslí si v hlave svoj vlastný svet. Podnecuje to predstavivosť.
Mal by podľa vás stand-up komik reflektovať aktuálne spoločenské dianie a brať si na paškál pálčivé problémy našej doby? Ak áno, na čo by ste sa zamerali vy?
Som si istý, že práve toto je jedna z úloh stand-upu. Či už ide o spoločenské, politické alebo iné dianie v krajine, v spoločnosti, v ktorej žijeme. Ja to úplne nerobím, lebo som si istý, že sú tu na to lepší, ktorí sa v téme viac orientujú a sú tomu ochotní venovať čas. Ja však v stand-upe rád reflektujem enviro aspekt. Čo sa stavu našej planéte týka, nie je ručička 5 minút pred dvanástou, ale 5 minút po dvanástej. A my sa k našej Zemi správame naďalej strašne. To neveští nič dobré. Určite je potrebná osveta, aby si každý mohol vybrať smer, ktorým pôjde. Ak si naša generácia myslí, že nás sa to netýka, je na omyle. Zmeny súvisiace so zlým stavom planéty vstupujú už do života aj nám a budú v čoraz väčšej miere. To naozaj chceme zanechať Zem našim deťom v takom dezolátnom stave?
Jedným z vašich stand-up vystúpení je aj ten o vymieraní ďatľov - vraj patrí k vašim obľúbeným. Prečo?
Na internete sa dá dohľadať asi 5-minútový úryvok z tohto stand-upu a naozaj patrí k mojim obľúbeným. Hovorí mi zo srdcaJ Pojednáva o tom, ako my, Slováci, kašleme na ekológiu a veci okolo nás. Slovensko je bohaté na prírodné zdroje. Nemali by sme zabúdať na to, aké podklady máme, mali by sme ich chrániť a starať sa o ne, pretože tieto zdroje tu nebudú večne. Nesmie nám to byť jedno.
Deň Zeme ste oslávili aj nejakou eko aktivitou?
V tento konkrétny deň (22. 4.) som síce nerobil nič špeciálne pre okolie, ale dúfam, že všetky moje aktivity, ktoré sa v rámci činností v treťom sektore (mimovládne organizácie) týkajú pomoci mestu a dobrovoľníckej činnosti by k tomu mohli byť pripísané.
Máte nejaké životné motto, podľa ktorého sa snažíte žiť?
Áno, prebral som ho po tatovi. Je to Werichov citát. Dovolím si ho uviesť v češtine, vtedy vyznie jeho sila a krása hry so slovami: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když už kouká, aby byl, a je, tak má být tím, co je, a ne tím, co není, jako tomu v mnoha případech je.“
- reklamná správa -
