LONDÝN - José Luis Inciarte sa objavil v rannej relácii This Morning televízie ITV, kde ožili jeho hrôzostrašné spomienky na letecké nešťastie v Andách v roku 1972. Rozprával o tom, ako musel jesť svojich spolucestujúcich, aby prežil. Napriek tomu, ako tvrdí, získal veľmi cennú skúsenosť.
José "Coche" Luis Inciarte bol jedným zo šestnástich ľudí, ktorí prežili hrôzostrašný incident z 13. októbra 1972, kedy lietadlo uruguajských vzdušných síl smerujúce z Montevidea v Uruguaji do Santiaga v Čile narazilo do hory v Andách. Neskúsený druhý pilot - podplukovník Dante Héctor Lagurara - sa vtedy mylne domnieval, že dorazili do Curicó. Údaje na prístrojoch však naznačovali opak. Lietadlo Fairchild FH-227D začalo zostup príliš skoro, v dôsledku čoho došlo k havárii.
Na palube bolo dokopy 45 ľudí, z toho devätnásti boli členovia rugbyového tímu Old Christians Club, ďalší boli ich príbuzní, priatelia a fanúšikovia. Pri tragédii zahynuli desiatky osôb, následne počas nasledujúcich 72 dní zomreli ďalší. Tí, ktorí prežili, boli odkázaní na kanibalizmus. Coche v relácii The Morning vysvetlil, že nemali na výber. "Neexistovala iná možnosť, ak sme chceli zostať nažive. Zhromaždili sme všetkých a dohodli sme sa, či to urobíme alebo nie. Neurobiť to sa zdalo byť rovnaké ako zomrieť. Každý sa rozhodol jesť," uviedol.
Zároveň ale priznal, že jesť svojho mŕtveho kamaráta bolo extrémne ťažké. "Keď si chceš vziať kúsok mäsa, mäsa z mŕtveho tela svojho priateľa, zmrznutého tela, ruka neposlúcha a musíš vyvinúť veľké úsilie energie a mysle, aby ťa tvoja ruka poslúchla. A potom sa podriadi. Nie okamžite, ale o niekoľko hodín neskôr. To isté je s otváraním úst, vložením si mäsa do úst a potom prehĺtaním malého kúsku s rukou na srdci a hovorením si: ‚Som zachránený,‘" pokračuje. Napriek tomu, že José dôveroval ostatným a ich snahe nájsť pomoc, občas ho premohli obavy zo smrti. "Väčšinu dní som si myslel, že odtiaľ vyviaznem, pretože niektorí 12. decembra odišli a vkladal som do nich veľkú dôveru, že sa niekam dostanú. A oni to dokázali." Inokedy, keď si uvedomil, ako rýchlo beží čas, zas vieru strácal. Dokonca si stanoval dátum úmrtia na 24. december.
Napriek tomu, že Inciarte zažil toto nešťastie na vlastnej koži, pripustil, že sa snaží nemyslieť na to, čo prežil. Hrôza, ktorej bol svedkom, mu podľa jeho slov dodnes slúži ako životná inšpirácia. "Keď mám problémy, myslím na Andy a hneď sa mi zdá, že problémy sú voči tomu veľmi malé. Pomáha mi to, ale nie je to súčasť môjho života," dodal.
