IRVINE - Búrky sú v severnom polárnom kruhu mimoriadne zriedkavým javom. To sa ale v dôsledku globálneho otepľovania rýchlo mení. Nový výskum naznačuje, že frekvencia bleskov sa má v nasledujúcich desaťročiach zdvojnásobiť. Experti okrem toho upozorňujú na súvis búrok s masívnymi požiarmi.
Experti v rámci štúdie, ktorej výsledky boli zverejnené v časopise Nature Climate Change, modelovali výskyt úderov blesku vo vyšších zemepisných šírkach. Očakávajú, že do konca storočia dôjde k ich nárastu až o sto percent. "Veľkosť bleskovej reakcie nás prekvapila, pretože očakávané zmeny v stredných zemepisných šírkach sú oveľa menšie," uviedol Yang Chen z Kalifornskej univerzity v Irvine (UCI), ktorý sa podieľal na štúdii.
Práca sa zamerala na zmeny vo frekvencii zásahov bleskom v severných oblastiach Zeme v rokoch 1986 až 2005. Vedecký tím to prispôsobil iným klimatickým faktorom a zistil medzi nimi vzťah. Pomocou modelov sledujúcich budúce účinky klimatickej krízy vytvorili očakávanú mieru bleskov na severnej pologuli medzi rokmi 2081 a 2100. Videli, že čím severnejšie idú, tým výraznejší je nárast bleskov v dôsledku búrok. Východiskom tohto výskumu boli ale predovšetkým požiare. Vedci sa zamerali najmä na udalosti v súvislosti s požiarmi v roku 2015 na Aljaške. V tom roku zhorelo 5,1 milióna akrov tundier a lesov pri 770 požiaroch, čo bol pre tento štát jeden z najhorších zaznamenaných rokov. "Rok 2015 bol výnimočným rokom požiarov z dôvodu ich rekordného počtu. A za mnohé z nich mohli práve blesky," uviedol James Randerson, profesor katedry vedy o Zemi na UCI.
Blesky a požiare spolu súvisia z mnohých dôvodov. Hrubú vrstvu pôdy v arktickom kruhu tvorí permafrost, čiže trvalo zamrznutá pôda, v ktorej je uloženého veľa organického uhlíka. V dôsledku mnohých faktorov sa ale v súčasnosti začína permafrost topiť. Blesky a suchšie podmienky zvyšujú šance na vznik požiarov. To vedie k väčšiemu topeniu permafrostu, vyššiemu množstvu oxidu uhličitého a metánu v atmosfére, čo zas zintenzívňuje globálne otepľovanie. A podľa tohto výskumu sa tým zvyšuje aj frekvencia bleskov. Ide preto o znepokojujúci začarovaný kruh. Vedci dúfajú, že ich model povedie k väčšiemu monitorovaniu bleskov a požiarov v Arktíde.
