LOS ANGELES - Céline Dion je pre niektorých len speváčkou, ktorá naspievala titulnú pieseň k Titanicu. Jej kariéra však začala oveľa skôr. Už v roku 1988 vyhrala súťaž Eurovízia, kde spievala po francúzsky. Pozrite si fotky v článku - spoznali by ste ju?
Narodila sa 30. marca 1968 v mestečku Charlemagne v kanadskej provincii Quebec. Dostala meno Céline Marie Claudette Dion, bola najmladšou zo štrnástich detí rodiny Ademara a Terezy Dionových. Obaja rodičia boli muzikanti, viedli malý klub, ktorom vystupovala počas víkendov celá rodina. Céline s ňou začala príležitostne vystupovať, keď mala päť rokov.
V dvanástich zložila prvú pieseň. Podporovali ju bratia a za ich pomoci nahrala v štúdiu prvé skladby. Chceli ich ponúknuť vydavateľstvu, nevedeli však ako na to. Brat Michel zobral doma jednu z platní a na obale našiel meno producenta René Angelila. Poslali mu kazetu s nahrávkami.
Po týždňoch bez odpovede brat Michel zatelefonoval Angelilovi s výčitkou, že kazetu určite nepočúval. Angelil si ju vypočul, ešte v ten deň zavolal a dohodol stretnutie so Céline. Vzápätí nahrali prvé piesne, tie si získali úspech vo francúzskej časti Kanady a potom aj vo Francúzsku.
Na Yamaha festivale v Japonsku vyhrala autorskú súťaž, bol to prvý úspešný krok na ceste za slávou. Keď mala osemnásť, videla v televízii šou Michaela Jacksona a zatúžila byť rovnako takouto hviezdou. Angelil ju zapísal do anglickej školy, aby mala dobrú výslovnosť. Oplatilo sa, jej debutový anglicky spievaný album Unison bol úspešný aj v Spojených štátoch. Z neho je aj prvý hit Where Does My Heart Beat Now. Za rok 1992 dostala prvýkrát Cenu Grammy aj Oscara. Bolo to za titulnú pesničku do Disneyho animovaného filmu Beauty And The Beast (Kráska a zviera). Za rok 1996 preberala cenu Grammy dvakrát.
V polovici 80. rokov producent René Angelil založil svoj dom, aby mohol robiť mladej Kanaďanke producenta. Priatelia ho odhovárali, nedal si povedať. On bol hlavným strojcom úspechu Céline Dion. V roku 1988 reprezentovala Švajčiarsko na 33. ročníku Veľkej ceny Eurovízie, 30. apríla v írskom Dubline vyhrala so skladbou Ne partez pas sans moi. Na fotografiách spred 33 rokov, ktoré sa objavili na jej oficiálnom Instagrame, je speváčka len ťažko spoznateľná.
Po jednom z úspešných vystúpení v roku 1988 ju René prvýkrát pobozkal. O šesť rokov neskôr, v roku 1994 si ju v montrealskej bazilike Notre Dame zobral za manželku. Vekový rozdiel medzi nimi bol 26 rokov.
Celine bola v tej dobe jednou z najtvrdšie pracujúcich hviezd šoubiznisu. Za štyri roky nahrala šesť albumov. Titulná pieseň z veľkofilmu Titanic dostala Oskara. V roku 1999 dostala ďalšie štyri ceny Grammy.
V roku 1999 objavili lekári Renému zárodok rakoviny. Celine obmedzila koncertné aktivity a pomáhala manželovi v terapii. Pre rodinu bola ochotná vzdať sa úspešnej kariéry. Angelilovi liečba umožnila návrat na scénu.
V manželstve sa im narodili tri deti, syn René Charles 25. januára 2001, dvojčatá Eddy a Nelson 23. októbra 2010. V decembri 2013 podstúpil Angelil náročnú operáciu a speváčka opäť obmedzila koncertné aktivity. Dlhoročný boj s rakovinou hrdla prehral 14. januára 2016, zomrel vo veku 73 rokov.
V počte štúdiových albumov sa Céline blíži k číslu 30, pätnásť z nich je naspievaných francúzsky. V americkej TOP 40 hitparáde mala speváčka zatiaľ 17 skladieb, z nich štyri obsadili prvé miesta. Jednou z nich je skladba My Heart Will Go On, ktorá získala Oscara za rok 1997, okrem nej na čelo amerického rebríčka dostala aj pieseň The Power Of Love (1993), Because You Loved Me (1995) a I'm Your Angel (1998).
