LONDÝN - Dobre spite. Vyhraďte si čas na odpočinok. Buďte v kontakte s priateľmi a rodinou. Podobné veci sú odporúčania, ktoré platia kedykoľvek, no v nasledujúcich mesiacoch budú možno ešte dôležitejšie. Podľa zistených dát môže totiž náš psychický stav ovplyvniť reakciu imunitného systému na novú vakcínu, vrátane vytvorenia ochranných protilátok, ktoré nám pomôžu infekciu odraziť, napísal spravodajský server The Guardian.
Biológ varuje pred supervírusom, pred ktorým ľudstvo neochráni ani očkovanie
Už vieme, že telesné faktory, ako je index telesnej hmotnosti (BMI), môžu mať okamžitý vplyv na účinnosť vakcíny. Koncom februára napríklad štúdia talianskych zdravotníkov zistila, že obezita tlmí reakciu protilátok na vakcínu spoločnosti Pfizer/BioNTech. Ale podľa toho, čo je známe o rôznom očkovaní na ďalšie choroby, sa zdá byť jasné, že naše psychické zdravie a celková úroveň stresu tiež hrajú dôležitú úlohu. "Existuje dosť široké názorové spektrum na to, ktoré veci môžu pomôcť alebo naopak škodiť imunitnému systému. Ale väčšina vedcov sa zhoduje, že stres na neho má vplyv," povedal profesor Daniel Davis, imunológ Manchesterskej univerzity.
Priekopníčkou výskumu tejto problematiky je profesorka Janice Kiecoltová-Glaserová z lekárskej fakulty Štátnej univerzity v Ohiu. V 90. rokoch vyšetrovala skupinu študentov medicíny, ktorí boli očkovaní proti žltačke typu B počas veľmi náročnej série skúšok. Toto očkovanie sa zvyčajne realizuje v troch dávkach podaných počas sedemmesačného obdobia. Ale u štvrtiny študentov sa začalo vyvíjať znateľná úroveň protilátok už po prvej dávke. Všetci mali spoločný jeden rys - podstatne nižšiu hladinu úzkosti ako ostatní študenti. Zdá sa teda, že ich pohodový prístup podporil rýchlejšiu imunitnú reakciu.
Aby preskúmal následky stresu u staršej populácie, zameral sa výskumný tím Kiecoltovej-Glaserovej na skupinu účastníkov, ktorí sa starali o manžela či manželku s demenciou. Je známe, že nepretržitá starostlivosť dokáže nesmierne zvýšiť hladinu stresu. Kiecoltová-Glaserová zistila, že oslabuje reakciu tela na očkovanie proti chrípke. Štyri týždne po tom, čo zoli zaočkovaní, malo len 38 percent vystresovaných opatrovateľov klinicky významne zvýšené množstvo daných protilátok, v porovnaní so 66 percentami ľudí z kontrolnej skupiny, ktorí boli v rovnakom veku a pochádzali z rovnakého ekonomického prostredia. V tomto prípade boli následky stresu obzvlášť viditeľné u starších účastníkov štúdie, u ktorých je známe, že majú všeobecne slabšiu imunitnú reakciu. Dôležitá je tiež skutočnosť, že psychické vypätie môže mať dlhodobý efekt na trvanie ochrany poskytnutej vakcínou. "Nielenže trvá dlhšie, než sa vyvinie klinická ochranná reakcia na vakcínu, ale zdá sa, že chronický stres narúša aj reakciu protilátok," povedala Annelise Madisonová, klinická psychologička z laboratória Kiecoltovej-Glaserovej, ktorá sa nedávno podieľala na štúdii zameriavajúcej sa na dôsledky tohto výskumu na pandémiu covidu-19. "Imunita potom nemusí vydržať dosť dlho, a to by si mohlo vyžiadať častejšie očkovanie s cieľom udržania imunity," dodala.
Následky stresu môžu závisieť na našom osobnom mechanizme, akým sa dokážeme vysporiadavať s problémami. Profesorka Suzanne Segerstromová z Kentucky univerzity zistila, že neustále premieľanie negatívnych myšlienok môže zvýšiť vplyv stresu na imunitný systém, čo neplatí u ľudí, ktorí sú schopní sa rozptýliť pri neutrálnych veciach. Toto zistenie môže vysvetliť, prečo vysoko neurotickí ľudia vykazujú oslabenú reakciu na očkovanie. Vo všeobecnosti majú ľudia s neurotickou osobnosťou tendenciu sa zaoberať svojimi obavami dlhší čas, čo môže zväčšiť a predĺžiť ich reakciu na relatívne malé stresové faktory. To potom môže ich zdravie poškodiť v mnohých ohľadoch, vrátane podstatne zníženej schopnosti vytvoriť si dlhodobú ochranu po očkovaní proti chrípke.
Naša reakcia na očkovanie môže závisieť i od spánku, ktorý je stresom často narušovaný. A ďalším faktorom je úroveň spoločenskej podpory, ktorú dostávame. Teraz je všeobecne prijímaný názor, že samota môže byť svojím vlastným zdrojom nešťastia a zväčšovať vplyv takých vecí, ako je chudoba. Dokonca aj malé, každodenné problémy sa môžu zdať viac zahlcujúce a ochromujúce, keď nemáme sieť ľudí, ktorí nám pomáhajú naše bremeno uľahčiť. Ľudia s menšou spoločenskou sieťou, ktorú predstavuje napríklad počet ľudí, s ktorými sú každý mesiac v kontakte, majú podľa dostupných zistení slabšiu ochranu po očkovaní. Z rovnakých dôvodov môže účinnosť očkovania závisieť dokonca aj na kvalite manželstva. Podľa jednej štúdie šťastnejšie páry mali účinnejšiu imunitnú reakciu na očkovanie proti chrípke než tie, kde mali manželia pocit, že nemajú dostatočnú citovú väzbu so svojím náprotivkom.
