LONDÝN - Systém Golfského prúdu, ktorý ďalekosiahlo ovplyvňuje klímu na planéte, sa spomalil na najnižšiu rýchlosť za posledné tisícročie. V dvoch nových štúdiách k tomuto záveru dospeli vedci, podľa ktorých oceánsky prúd, ktorý prináša teplú vodu k Európe, zoslabol vinou globálneho otepľovania viac než sa predpokladalo. Môže to mať veľmi znepokojujúce dôsledky, napísal denník Financial Times.
V odbornom magazíne Nature Geoscience odborníci zverejnili štúdiu založenú na meraniach teplôt a pohybov sedimentov, z ktorej vyplýva, že takzvaná Atlantická južná cirkulácia (AMOC) sa výrazne spomalila. „Veľmi pravdepodobne je to spôsobené emisiami skleníkových plynov, pretože pre spomalenie iné presvedčivé vysvetlenie neexistuje,“ tvrdí Stefan Rahmstorf, jeden z autorov štúdie z Inštitútu pre skúmanie zmien klímy v nemeckej Postupime. „Presne toto nám klimatické modely predpovedali už desiatky rokov.“
V hlbinách Antarktídy objavili zvláštnu substanciu, zrejme pomôže vyriešiť marťanskú záhadu!
Golfský prúd je oceánske prúdenie, ktoré unáša teplú vodu z trópov pozdĺž východného pobrežia severoamerického kontinentu. Prúd, ktorým tečie stokrát viac vody ako korytom Amazonky, sa cestou postupne ochladzuje a v oblasti Grónska klesá ku dnu a chladnú vodu unáša južným smerom do Atlantického oceánu.
Za posledné storočie sa prúd spomalil o 15 percent a podľa Rahmstorfa už tým citeľne ovplyvňuje vzorce počasia, napríklad v južnej Európe sú kvôli tomu častejšie vlny extrémnych horúčav. Atlantické prúdenie je ale komplexný fenomén a okrem prúdenia teplej vody k Európe hrá úlohu napríklad v tom, že Británia má mierne zimy; ovplyvňuje aj tvorbu búrok. Práve preto považuje Rahmstorf zistenia za znepokojujúce. „Ak to tak bude pokračovať, môžeme sa čoskoro priblížiť k bodu zvratu, kedy sa celé prúdenie úplne naruší.“
Následky globálneho otepľovania?
Jedným z dôvodov, prečo atlantický systém prúdenie spomaľuje, je topenie ľadu v Grónsku, kde sa do oceánu dostáva obrovské množstvo chladnej sladkej vody, ktorá ovplyvňuje proces ponárania prúdu ku dnu. Svoju rolu zohrávajú aj vyššie zrážky v Severnej Amerike, kde sa do oceánu dostáva väčšie množstvo sladkej vody, a tiež stúpajúca teplota oceánu, ktorá znižuje rozdiel teplôt vody medzi trópmi a pólom.
Britský oceánograf Andrew Meijers, ktorý sa na výskume nepodieľal, tvrdí, že štúdia "odhaľuje, že pred érou zmien klímy spôsobených ľudskou činnosťou bolo atlantické prúdenie relatívne stabilné a silnejšie ako je teraz". „To naznačuje, že spomalenie nie je prirodzenou zmenou, ale výsledkom ľudského vplyvu.“ Iní vedci však ďalej zdôrazňujú, že ohľadne toho, ako Golfský prúd ovplyvňuje počasie v Európe, stále panuje veľká neistota. „Ide o zaujímavú štúdiu a je potrebné ďalšie bádanie. Avšak by sme v jej výsledkoch nemali vidieť viac, ako v nich je,“ povedal klimatológ Tim Palmer z Oxfordskej univerzity.
Iný výskum zverejnený v časopise PLAS tvrdí, že tempo globálneho otepľovania sa zvyšuje, čo môže Golfský prúd úplne zastaviť. Šéf výskumného tímu, Johannes Lohmann z kodanskej univerzity sa ale domnieva, že počas nasledujúcej stovky rokov k tomu nedôjde, pokiaľ otepľovanie nenaberie vyššiu rýchlosť. "Stále sa vedie široká diskusia o tom, či bod zvratu v atlantickom prúdení už je na spadnutie,“ povedal Lohmann. „Máme vďaka klimatickým zmenám v histórii presvedčivé dôkazy o tom, že už skôr AMOC prešla zo stavu podobného tomu, v ktorom sa nachádzame teraz... až k úplnému zastaveniu,“ dodal.
