BOGOTA - Kolumbia udelí dočasný ochranný status takmer miliónu nelegálnych migrantov, ktorí do krajiny utiekli zo susednej Venezuely. Informoval o tom v pondelok kolumbijský prezident Iván Duque na spoločnom vystúpení s komisárom Organizácie Spojených národov (OSN) pre utečencov Filippom Grandim.
Táto zmena ovplyvní zhruba 950.000 z celkového počtu 1,7 milióna Venezuelčanov, ktorí sa uchýlili v Kolumbii z dôvodu ekonomickej a politickej krízy v ich domovine. Zmena statusu tiež umožní venezuelským utečencom legálne sa v Kolumbii zamestnať, približuje agentúra Reuters. Ochranný status bude platiť počas obdobia desiatich rokov, ktoré má utečencom zaistiť dostatok času na to, aby požiadali o povolenia na pobyt v prípade, že chcú v Kolumbii zostať aj po vypršaní tejto lehoty.
Z údajov OSN vyplýva, že v Kolumbii sa v súčasnosti nachádza zhruba 34 percent z 5,4 milióna venezuelských migrantov, ktorí od roku 2015 ušli zo svojej krízami zmietanej krajiny. Kolumbia a Venezuela pritom oficiálne diplomatické vzťahy nenadviazali, pripomína AFP.
Na kolumbijského prezidenta sa spustila vlna kritiky vlani v decembri po tom, čo oznámil, že do tamojšej vakcinačnej kampane proti koronavírusu SARS-CoV-2 vláda nezahrnie venezuelských utečencov, ktorí nie sú schopní dokázať, že sa v krajine nachádzajú legálne. Hromadné očkovanie obyvateľstva sa tam má spustiť 20. februára.
Kolumbia vytvorila jednotku na boj proti gangom vo Venezuele
Kolumbijský prezident Iván Duque v pondelok oznámil vytvorenie novej elitnej jednotky na boj proti marxistickým povstalcom a obchodníkom s drogami, ktorí hľadajú útočisko v susednej Venezuele. Informovala o tom agentúra AFP. Duque pre Radio Nacional povedal, že špeciálne komando na boj proti obchodovaniu s drogami a proti nadnárodným hrozbám vznikne k 26. februáru a "plne funkčným" sa stane v máji. Prezident informoval, že cieľom stanoveným pre tento rok je zasadiť ranu "narkoterorizmu".
Spomenul konkrétne mená ľudí ako Iván Márquez a Jesús Santrich - ide o dvoch bývalých vodcov Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Obaja sa pôvodne zapojili do historického mierového procesu spusteného v roku 2016, ktorý z marxistických povstalcov urobil politickú stranu, ale v roku 2019 sa pridali k "disidentskému" hnutiu, odmietajúcemu mierový dialóg.
Ako ďalší terč komanda Duque spomenul vedúcich predstaviteľov Národnej oslobodzovacej armády (ELN), ktorá je považovaná za posledné zostávajúce aktívne partizánske hnutie v krajine, a drogový kartel Clan del Golfo. Podľa Duqueho je "je zrejmé, že veľa z nich má útočisko vo Venezuele". Vyhlásil tiež, že tamojší prezident Nicolás Maduro im pri "obchodovaní s drogami" ponechal voľnosť.
Podľa vojenských spravodajských služieb existuje vo Venezuele asi 1400 členov kolumbijských ozbrojených skupín, ktorí sa voľne pohybujú cez zle kontrolovanú 2200 kilometrov dlhú spoločnú hranicu Kolumbie s Venezuelou. Duque avizoval aj systém spolupráce a odmien pre každého vo Venezuele "pripraveného poskytnúť nám informácie na zajatie týchto nečestných ľudí". Nezmieňoval sa však o priamej vojenskej akcii na venezuelskom území.
Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že Kolumbia v roku 2008 na ekvádorskom území popravila vodcu FARC, čo vyvolalo vážnu diplomatickú krízu s Quitom, ktorého vtedajší prezident Rafael Correa bol socialistickým spojencom Venezuely. Napriek mierovej dohode z roku 2016 Kolumbia naďalej bojuje proti ozbrojenému konfliktu, do ktorého je zapletených viacero strán: ľavicoví partizáni, obchodníci s drogami a pravicové polovojenské zložky bojujúce o kontrolu nad lukratívnym obchodovaním s kokaínom a nelegálnou ťažbou nerastných surovín.