BERLÍN - Podľa hypotézy "fantómového času" za sebou nemáme rok 2020, ale 1723. Pápež Gregor XIII. sa pri prepočte z juliánskeho do gregoriánskeho kalendára údajne pomýlil o celé tri dni. Existujú teda len dve možnosti - buď zle počítal, alebo nám pomedzi prsty nepozorovane uplynulo tristo rokov.
V 90. rokoch niekoľko nemeckých historikov navrhlo radikálnu myšlienku, že stredovek nikdy neexistoval a my v skutočnosti žijeme v 18. storočí. Iba málokto by sa nad týmto tvrdením pozastavil predtým, než by ho úplne zavrhol. V skutočnosti sa ale zdá, že podobné vyhlásenia nemusia byť až také nereálne. V roku 1582 pápež Gregor XIII. zaviedol gregoriánsky kalendár. Predtým väčšina rímskeho sveta a Európy využívala juliánsky kalendár, ktorý navrhol Julius Cézar v roku 48 pred naším letopočtom. V snahe spojiť kalendár so slnečným rokom, teda časom potrebným na to, aby sa Zem otočila okolo Slnka, sa do juliánskeho kalendára pridal priestupný rok. To znamenalo deň naviac každé štyri roky.
Problém bol v tom, že keďže skutočný slnečný rok trvá 365,24219 dňa, juliánsky kalendár získava deň navyše každých 128 rokov. Z tohto dôvodu mal pápež Gregor pri zavedení gregoriánskeho kalendára posunúť dátum o trinásť dní. Po jeho výpočtoch ho však posunul iba o desať. Sú teda dve možnosti: buď pápež počítal zle, alebo uplynulo tristo rokov bez nášho povšimnutia. Túto hypotézu fantómového času prvýkrát načrtol Heribert Illig v roku 1991. O štyri roky neskôr ju rozšíril nemecký inžinier Hans-Ulrich Niemitz, podľa ktorého existuje oveľa viac dôkazov ako iba pápež, ktorý nevenoval pozornosť na hodine astronómie.
Niemitz v príspevku na túto tému poukazuje na vtedajší nedostatočný pokrok Západu, nedostatok záznamov o veľkých udalostiach, ako je šírenie islamu na Blízkom východe a náhle zmiznutie a následné znovuobjavenie židovského ľudu medzi rokmi 711 a 1096 po Kristovi. Poukazuje tiež na architektúru, ktorá je podľa neho anachronická. "Jedným z najlepších príkladov, ktorý je intenzívne skúmaný, je kaplnka v Cáchach (asi 800 rokov nášho letopočtu), ktorá sa zdá byť približne o dvesto rokov mladšia. Spôsob stavby oblúka zobrazený v tejto kaplnke nemá predchodcu," napísal. Tvrdí, že budovy podobného dizajnu prišli až o niekoľko storočí neskôr, presnejšie v roku 1049 nášho letopočtu.
Najlepšie vysvetlenie tohto problému a ďalších otázok spočíva v tom, že v skutočnosti neuplynul žiadny čas, ale v kalendári sa objavili stovky rokov navyše. Niemitz sa domnieva, že Otto III., cisár svätej rímskej ríše, chcel žiť v roku tisíc po Kristovi, "pretože to vyhovovalo jeho chápaniu kresťanského mileniarizmu", ale narodil sa o stovky rokov skôr. On a pápež preto dali hlavy dokopy a definovali dátum ako rok tisíc nášho letopočtu. Kronikári tak mali tristoročnú medzeru v udalostiach. V tejto verzii udalostí Otto predstavuje Karola Veľkého ako modelového hrdinu, ktorým sám chcel byť. O storočia neskôr iní prikrášlili príbeh Karola Veľkého.
Práve táto teória sa stala terčom kritiky, pretože ľudstvo má dobré záznamy o astronomických udalostiach a dokáže túto teóriu vyvrátiť samo. Rímsky filozof a prírodovedec Plínius starší zaznamenal vo svojich spisoch zatmenie, ktoré sa datuje do roku 59 nášho letopočtu. Na základe vedeckých dát toto zatmenie experti vedia dokázať. Čínske záznamy navyše zachytávajú každý výskyt Halleyovej kométy od roku 240 pred naším letopočtom vrátane pasáží počas fantómového obdobia, čo je dnes možné overiť pomocou astronomických výpočtov. Konečný verdikt teda znie, že žiadny rok 1724 sa nepíše.
