LONDÝN - Veľká britská štúdia z roku 2014 predpovedala, že do roku 2050 zahynie desať miliónov ľudí ročne v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie. Napriek veľkému úsiliu vynaloženému v posledných rokoch sú, bohužiaľ, tieto čísla stále reálne. Problémom je fakt, že táto odolnosť sa netýka len jedného patogénu, ale množstva vírusov, parazitov, plesní a najmä baktérií.
Antimikrobiálne látky sú také, ktoré ničia alebo spomaľujú rast mikroorganizmov vrátane vírusov (antivirotiká), parazitov (antiparazity), plesní (antimykotiká) a baktérií (antibiotiká). Antibiotiká sú triedou antimikrobiálnych látok, ktoré dokážu bojovať proti baktériám. Od uvedenia penicilínu na trh odborníci sledujú vývoj nových baktérií, ktoré sú voči nemu odolné. Zatiaľ čo ich vývoj je čoraz pomalší, vývoj antibakteriálnej rezistencie je naopak stále rýchlejší. Tento problém by ľudstvo mohol priviesť do postantibiotickej éry, kde by i to najmenšie poranenie alebo chirurgický zákrok predstavovali veľké riziko nebezpečnej infekcie.
Hrozivá predpoveď epidemiológa: Z COVID-19 sa stane endémia, pozrite sa, čo to znamená
Experti už niekoľko desaťročí varujú pred závažnosťou problému antimikrobiálnej rezistencie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila antimikrobiálnu rezistenciu v roku 2019 za jednu z desiatich najväčších hrozieb pre verejné zdravie, ktorým ľudstvo čelí. WHO nedávno zverejnila aj zoznam kritických výziev pre zdravotníctvo na nasledujúcich desať rokov, ktoré zahŕňajú nielen hubenie infekčných chorôb, ale aj konzerváciu antimikrobiálnych liekov. Síce sa boj proti antimikrobiálnej rezistencii týka všetkých mikroorganizmov, za niekoľko problémov môže iba pár baktérií. WHO a Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) nedávno identifikovali najproblematickejšie baktérie s cieľom zamerať úsilie na boj proti nim.
Všetky baktérie sa môžu stať odolnými, nielen tie, ktoré spôsobujú choroby. Vývoj rezistencie na antibiotikum je prirodzený jav, ktorý sa vyskytuje buď v dôsledku mutácie v DNA baktérie, alebo získaním rezistentného génu. Tento jav, ktorý je dosť zriedkavý, nie je problematický, pokiaľ rezistentné baktérie nebujnejú a neprenášajú svoju rezistenciu na patogén. Na druhej strane, keď sú baktérie vystavené pôsobeniu antibiotika, náchylné baktérie zahynú a odolné sa množia. Vystavenie sa malému množstvu antibiotika alebo opakovaná expozícia urýchľuje výber rezistentných baktérií. Paradoxne je preto užívanie antibiotík hlavným faktorom šírenia rezistentných baktérií. Z tohto dôvodu je dôležité správne používať antibiotiká a čo najviac obmedziť ich užívanie len na prípady, kedy je to naozaj nevyhnutné.
Niekedy však stačí iba jedna rezistentná baktéria na to, aby spôsobila vážne problémy. Aj keď spontánne mutácie DNA vedú veľmi zriedka k rezistencii, baktérie sú pri výmene génov vrátane tých rezistentných pomerne dosť účinné. U niektorých druhov sa dokonca vyvinula vlastnosť, ktorá do veľkej miery podporuje výmenu génov - tzv. prirodzená kompetencia. Tá umožňuje niektorým mikroorganizmom odobrať DNA z ich prostredia a použiť ju, akoby bola ich vlastná, pomocou mechanizmu nazývaného transformácia. Keď bunka zomrie, jej genetický materiál (DNA) sa uvoľní do životného prostredia. Keďže je ľudské telo domovom niekoľkých miliárd baktérií, ktoré sa neustále množia a umierajú, človek je doslova gigantickým rezervoárom DNA.
Ak sa v tejto DNA nájde gén rezistentný na antibiotiká a zmocní sa ho kompetentná baktéria, prenesie sa tento gén na všetkých svojich potomkov, okrem prípadného prenosu na iné druhy. Zhodou okolností, aj keď je to pomerne vzácna vlastnosť, prirodzená kompetencia sa nachádza v mnohých patogénnych druhoch vrátane tých, ktoré sú zodpovedné napríklad za choleru (V. cholerae), zápal pľúc (S. pneumoniae), legionársku chorobu (L. pneumophila), žalúdočné vredy (H. pylori) či zápal mozgových blán (N. meningitidis) a kvapavku (N . gonorrhoeae). Baktérie rodu Neisseria sú skutočnými odborníkmi na výmenu DNA. Na rozdiel od iných prirodzene kompetentných druhov môžu získať gény zo svojho prostredia kedykoľvek. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa jediné dva patogénne druhy Neisseria, N. meningitidis a N. gonorrhoeae, vyvíjajú veľmi rýchlo. Ich silná prirodzená kompetencia je tiež jedným z dôvodov, prečo má N. gonorrhoeae vysokú úroveň rezistencie na antibiotiká. To viedlo CDC k tomu, aby tento problém klasifikovalo ako naliehavú hrozbu a WHO ju zas považuje za vysokú prioritu vo výskume.
