BRATISLAVA - Dlhodobým problémom slovenskej vedy aj naďalej zostáva jej chronické podfinancovanie. Výdavky na výskum a vývoj boli v roku 2019 na úrovni 0,83 percenta HDP, čím Slovenská republika výrazne zaostáva za priemerom EÚ, ktorý bol v danom období 1,65 percenta HDP a vzďaľuje sa naplneniu cieľa 1,2 percenta, ktorý bol stanovený pre rok 2020 v stratégii RIS3 SK. Vyplýva to zo Správy o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnaním so zahraničím za rok 2019, ktorú v utorok odobril na svojom rokovaní Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Potvrdil to jeho podpredseda Radovan Sloboda (SaS), ktorý ho viedol.
Správa konštatuje, že finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie sa aj naďalej na Slovensku využívajú neefektívne. "Podpora z finančných prostriedkov EÚ na výskum a vývoj viedla k dobudovaniu fyzickej výskumnej a inovačnej infraštruktúry, chýbajú však dostatočné súvisiace finančné prostriedky na údržbu a ľudské zdroje," uvádza sa v materiáli. Podľa odporúčania Rady EÚ, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2019, je potrebné zvýšiť súkromné inovačné výstupy a investície do výskumu a vývoja a stimulovať výskum a inovácie v podnikoch.
Za posun vpred možno považovať schválenie alebo vypracovanie niekoľkých dokumentov dôležitých pre zlepšenie riadenia výskumu a vývoja. "Silná stránka slovenského výskumného a vývojového systému sa nachádza v ľudských zdrojoch. Pozitívnymi prvkami v európskom meradle sú vysoký podiel nových absolventov doktorandského štúdia a podiel mladých ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelávaním," konštatuje sa v materiáli. Slabé prepojenie medzi súkromným sektorom a akademickým prostredím patrí medzi hlavné výzvy slovenského výskumného a inovačného systému.
Systém slovenskej vedy a techniky disponuje využiteľným potenciálom funkčných schém podpory výskumu a vývoja, avšak pre ich využitie v plnej miere je potrebné posilniť ich financovanie. "Zvýšenie miery financovania existujúcich schém by umožnilo taktiež súvzťažne zvýšiť mieru zapojenia podnikateľského sektora do financovania výskumu a vývoja a priame uplatnenie výsledkov v praxi. Vyššia účasť podnikateľského sektora v spolupráci s akademickým sektorom vytvorí vhodné podmienky pre rozvoj mladých vedeckých pracovníkov s víziou ich ďalšieho profesijného rastu v prostredí špičkového výskumu a vývoja," píše sa v materiáli.
Z materiálu vyplýva, že je potrebné posilňovať účasť SR v komunitárnych programoch EÚ v záujme zvýšenia participácie slovenských inštitúcií a posilnenia čerpania finančných prostriedkov.
Školský výbor odobril správu o stave vysokého školstva za rok 2019
Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v utorok odobril výročnú správu o stave vysokého školstva za rok 2019 z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Počet vysokoškolákov v roku 2019 oproti roku 2018 klesol o 2069, čo predstavuje pokles o 1,55 percenta. Celkový počet študentov bol 131.083, z toho bolo 76.654 žien. Z výročnej správy vyplýva, že najviac študentov verejných vysokých škôl v prvých dvoch stupňoch študovalo v spoločenských vedách, náukách a službách, a to 44 percent.
"V priebehu roka 2019 riadne skončilo vysokoškolské štúdium na verejných a súkromných vysokých školách 37.308 študentov, z toho 22.821 žien, čo predstavuje medziročný pokles o 9,25 percenta, teda o 3805 absolventov," uvádza sa vo výročnej správe. Pod tento stav sa podľa rezortu školstva vo výraznejšej miere podpísali absolventi externej formy štúdia.
O štúdium na vysokej škole v prvom stupni a v spojenom prvom a druhom stupni sa uchádzalo 39.491 uchádzačov zo SR, čo je medziročný nárast o 468 uchádzačov. "Títo uchádzači o štúdium podali spolu s cudzincami 75.353 prihlášok, čo je medziročne o 2800 prihlášok viac. Z úspešných uchádzačov sa na štúdium zapísalo 35.857, z toho 31.297 osôb štátnej príslušnosti SR a 4560 cudzincov," píše sa v materiáli.
Priemerný plat zamestnanca verejnej vysokej školy v roku 2019 bol viac ako 1407 eur, čo je o 11,25 percenta viac ako v roku 2018. "Priemerný plat vysokoškolského učiteľa verejnej vysokej školy bol vyše 1736 eur, čo je o 8,80 percenta viac ako v roku 2018," uvádza sa vo výročnej správe. V roku 2019 bol priemerný plat profesora verejnej vysokej školy vyše 2520 eur, čo predstavuje nárast o 6,74 percenta. Veková štruktúra profesorov a docentov vysokých škôl sa medziročne významne nezmenila. Medián veku vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora bol 63 rokov.
V schválenom rozpočte na rok 2019 bola na vysokoškolské vzdelávanie, vedu a sociálnu podporu študentov vysokých škôl v kapitole ministerstva vyčlenená suma 512.857.149 eur. "Z uvedeného objemu finančných prostriedkov bola pre vysoké školy vyčlenená suma 503.221.226 eur. Podpora vysokoškolskej vedy a techniky v rámci finančných prostriedkov vyčlenených na vysoké školstvo v kapitole ministerstva v roku 2019 predstavovala 166.988.807 eur," uvádza sa v materiáli.
Celkové náklady verejných vysokých škôl v roku 2019 v hlavnej činnosti predstavovali 770.656.054 eur a celkové výnosy boli vo výške 785.115.132 eur. V roku 2019 skončilo s kladným výsledkom svoje hospodárenie 19 verejných vysokých škôl.
Školský výbor odobril správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania
Štátna školská inšpekcia v školskom roku 2019/2020 vykonala 724 inšpekcií, pričom kontrolovaných bolo 606 štátnych škôl, 78 súkromných a 40 cirkevných. Hlavná školská inšpektorka podala na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR jeden návrh na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení. Na odvolanie riaditeľa školy nepodala žiaden návrh. Vyplýva to zo správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v školskom roku 2019/2020, ktorú v utorok odobril na svojom rokovaní Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Zo správy vyplýva, že na podnet rezortu školstva bolo vykonaných päť inšpekcií v jazykových školách. V školách s vyučovacím jazykom národností sa realizovalo 60 inšpekcií. Z celkového počtu inšpekcií bolo vykonaných 162 inšpekcií v materských školách, 364 v základných školách, 119 v stredných školách, 34 v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie, 36 v základných umeleckých školách, osem v jazykových školách a jedna v centre voľného času. "Školskí inšpektori uskutočnili 234 inšpekcií zameraných na kontrolu odstránenia zistených nedostatkov a ich príčin. Skontrolovali 1475 opatrení, z ktorých riaditelia škôl a školských zariadení splnili 83,5 percent," vyplýva zo správy.
"Štátnej školskej inšpekcii bolo doručených 515 podaní, z ktorých 300 bolo klasifikovaných ako sťažnosť. Z celkového počtu sťažností bolo prešetrených 137," uvádza sa v správe. Zvýšená pozornosť v školskom roku 2019/2020 v základných školách bola venovaná vzdelávaniu cudzincov. Zo zistení vyplynulo, že doposiaľ fungujúci model výchovy a vzdelávania cudzincov v slovenských školách nie je dostatočne pripravený. Ďalšou oblasťou, ktorej bola venovaná pozornosť v základných školách, bolo kariérové poradenstvo. Zmena systému kariérového poradenstva, platná od septembra 2019, nepriniesla v oblasti usmerňovania kariérového vývinu žiakov očakávané zmeny. Zo zistení vyplynulo, že kariéroví poradcovia nie sú dostatočne kompetenčne pripravení na plnenie očakávaných činností.
Inšpekcia konštatuje, že už niekoľko rokov je v základných školách venovaná pozornosť školskej integrácii, ktorej stav je stále neuspokojivý. "Najväčšie nedostatky v integrovanom vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami spočívajú v nedostatočnom personálnom zabezpečení odborných a pedagogických zamestnancov, v skúsenostiach pedagogických asistentov, pripravenosti pedagógov pre prácu s týmito žiakmi, vo variabilnej organizácii vyučovania podľa potrieb a možností žiakov a vo vytváraní individualizovaných postupov vzdelávania," uvádza sa v správe. Nedostatky sú aj v debarierizácii školského prostredia a v materiálno-technickom zabezpečení.
