WASHINTON - S minuloročnými prezidentskými voľbami v USA sa spája aj niekoľko zaujímavostí, ktoré prepísali históriu. Napríklad volebná účasť bola najvyššia za uplynulých 120 rokoch. A na voľby, v ktorých vyhral demokrat Joe Biden, sa vynaložilo rekordné množstvo financií.
Veľké zatýkanie po nepokojoch v Kapitole: Ďalšie tváre odhalené, priznanie muža zo známej FOTO
1. Demokrat Biden sa ako 78-ročný stane najstarším americkým prezidentom, ktorý sa ujal mandátu v prvom funkčnom období. Doteraz najstarším "prvým mužom" USA bol republikán Ronald Reagan, ktorý do druhého volebného obdobia nastupoval v roku 1985 vo veku 73 rokov. Benjamínom medzi prezidentmi bol naopak Theodore Roosevelt, ktorý sa úradu ujal v roku 1901, keď mal 42 rokov.
2. Biden sa o získanie prezidentskej kandidatúry pokúšal už v roku 1988, z kampane ale odstúpil kvôli podozreniu, že opísal prejav. Nevyšlo mu to ani v primárkach v roku 2008, skončil veľmi skoro. Vtedajší víťaz volieb Barack Obama mu ale ponúkol funkciu viceprezidenta, v ktorej Biden pôsobil osem rokov.
3. Budúca viceprezidentka Kamala Harrisová (56), ktorá je dcérou imigrantov z Jamajky a Indie, sa stane prvou americkou viceprezidentkou v histórii. Do tejto funkcie bola Harrisová nominovaná ako tretia žena v poradí. Prvou sa v roku 1984 stala demokratka Geraldine Ferrarová, ktorú si ako svoju pravú ruku vybral Walter Mondale. V roku 2008 ju nasledovala republikánka Sarah Palinová, ktorá bola voľbou Johna McCaina.
4. Vôbec prvou ženou, ktorú do prezidentských volieb vyslala veľká politická strana, bola v roku 2016 Hillary Clintonová. Niekdajšia prvá dáma USA aj ministerka zahraničia prehrala s dosluhujícím prezidentom Donaldom Trumpom. O Biely dom sa pokúšala aj roku 2008, vtedy sa nakoniec stal demokratickým kandidátom Barack Obama, ktorý voľby vyhral.
5. Prvou ženou, ktorá sa rozhodla ísť do prezidentského súboja v USA spoločne s mužmi, bola v roku 1964 Margaret Chase Smithová, republikánska senátorka z Maine.
6. Volebná účasť minuloročných volieb takmer 67 percent bola najvyššia za uplynulých 120 rokov. V rokoch 1860 a 1876 predstavovala podľa servera The American Presidency Project vyše 81 percent, čo bolo historicky najviac. Server eviduje volebnú účasť od roku 1828.
7. Vďaka mimoriadne vysokej volebnej účasti obaja kandidáti prekonali rekord v absolútnom počte získaných hlasov, ktorý od roku 2008 držal demokrat Barack Obama. Ten si vtedy pripísal hlasy približne 69,5 milióna ľudí. Biden vlani získal hlasy viac ako 81 miliónov voličov (51,3 percenta), Trumpa volilo vyše 74 miliónov ľudí (48,7 percenta). Biden pri decembrovom hlasovaní voliteľov získal v súlade s výsledkami ľudového hlasovania 306 hlasov, zatiaľ čo Trump 232.
8. Minuloročné voľby (prezidentské i kongresové) boli tiež podľa organizácie Center for Responsive Politics aj ďalších zdrojov najdrahšie v histórii. Kandidáti, strany a im naklonené skupiny za všetky kampane s hlasovaním minuli takmer 14 miliárd dolárov (cca 11,6 miliárd eur), z toho 6,6 miliardy pripadlo na prezidentské voľby. Výdavky demokratov boli dvakrát vyššie ako u republikánov.
9. Trump sa zaradil k ôsmim ďalším šéfom Bieleho domu, ktorým sa nepodarilo obhájiť mandát. Zatiaľ naposledy tento osud stretol Georgea Busha staršieho, ktorý v roku 1992 prehral s Billom Clintonom, a Jamesa Cartera, ktorého v roku 1980 zatienil Ronald Reagan. V predchádzajúcich rokoch neuspeli tiež John Adams (1800), Martin Van Buren (1840), Grover Cleveland (1888), Benjamin Harrison (1892), William Taft (1912) a Herbert Hoover (1932).