BRATISLAVA - Optimálnym riešením pre vrakunskú skládku v Bratislave by bola úplná likvidácia toxického odpadu a nie jej zabetónovanie bez riešenia. V rozhovore to povedal šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) s tým, že celú vec skúmajú experti aj audit ministerstva.
Ohradenie skládky podzemným múrom, čiže jej enkapsulácia, sa priznávalo aj predchodcami na ministerstve životného prostredia ako dočasné riešenie. "Nemalo sa ale urobiť viac, než ohradiť tisíce metrov kubických kontaminovanej zeminy a nechať ju tam?" pýta sa Budaj. Za veľké peniaze sa podľa neho nemusí získať taká hodnota ako by sa mala.
O probléme vrakunskej skládky diskutuje envirorezort s "celou škálou expertov". Hlavným cieľom je zastaviť šírenie kontaminačného mraku na Žitný ostrov, poznamenal Budaj. Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, projekt má zaplatiť Európska únia.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Ministerstvo očakávalo spustenie sanácie ešte v roku 2018. Na projekt bolo nakoniec vydané územné rozhodnutie v júli 2019, právoplatnosť nadobudlo v decembri 2019, a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava ako príslušného nadriadeného orgánu, ktorý potvrdil vydané územné rozhodnutie.
Budajovi sa podarilo presadiť veci, ktoré sa dlho odkladali
Ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (OĽANO) sa podarilo presadiť veci, ktoré predchádzajúci ministri dlho odkladali. Zasadil sa napríklad za ochranu pralesov na východnom Slovensku. Pri výbere riaditeľov rezortných organizácií uplatňuje transparentný a odborný výber. Zhodnotil to Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife.
Organizácia oceňuje aj prijatie opatrení na ochranu najohrozenejšieho vtáčieho druhu, dropa, pretože ich prijatie sa odkladalo 14 rokov. "Zatiaľ ho hodnotíme ako najakčnejšieho ministra životného prostredia vôbec, s naozajstným záujmom o ochranu prírody. Dúfame, že ministrovi toto tempo vydrží, bude ho potrebovať, tých problémov sa v rezorte od roku 1993 nakopilo príliš veľa," uviedol Ridzoň.
Ridzoň podotýka, že sa opätovne objavuje problém roztrieštenosti kompetencií v ochrane prírody a súvisiacich oblastiach medzi jednotlivými rezortmi. To spomaľuje prijatie potrebných systémových riešení. "V tomto však nepadá kritika na hlavu rezortu životného prostredia. Hoci sa aj minister životného prostredia snaží, napríklad prijatie zonácií národných parkov a ďalších chránených území by mohlo postupovať rýchlejšie, ak by v tomto bol väčší súzvuk a väčšia pomoc zo strany rezortu pôdohospodárstva," konštatuje.
