POSTUPIM/MONTREAL - Zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia by mohlo nebezpečne ovplyvniť život na našej planéte. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) odhaduje, že by k tomuto zlomu mohlo dôjsť v polovici tohto storočia, nová štúdia publikovaná v časopise Climate Dynamics ale uvádza, že vzhľadom na súčasné tempo otepľovania sa tak stane ešte skôr.
Výskum vedcov z Inštitútu Alfreda Wegenera v Postupime a McGill University v Montreale priniesol informáciu týkajúcu sa nebezpečného otepľovania našej planéty. Ak sa totiž jej priemerná teplota zvýši o 1,5 stupňa, vážne to ohrozí fungovanie Zeme. Doteraz bol za kritickú hranicu označovaný rok 2052, najnovšie zistenia posunuli tento termín už na obdobie medzi rokmi 2027 a 2042. Autori štúdie vykonali škálovanie zmeny klímy (SCRF) a približných zmien teplôt až do roku 2100. Táto nová metóda sa líši od modelov všeobecnej cirkulácie (GCM) používaných panelom IPCC, ktorých základom je simulovanie podnebia celej planéty. "Náš nový prístup je založený skôr na historických klimatických údajoch a nie na teoretických vzťahoch, ktoré nedokonale zachytáva model GCM. Umožňuje totiž odhadnúť citlivosť na klímu a jej vývoj z priamych pozorovaní s niekoľkými predpokladmi," vysvetlil odborník na pozemské enviromentálne systémy a klimatické vedy z Inštitútu Alfreda Wegenera Raphaël Hébert.
Metóda znižuje neistotu predikcie na polovicu a zároveň potvrdzuje, že veľmi pravdepodobné rozsahy otepľovania na nasledujúcich osemdesiat rokov boli v súlade s tými, ktoré predpokladá model GCM. Štúdia tak poukazuje na naliehavosť prijatia ráznych opatrení na zmiernenie globálneho otepľovania. Klímu totiž nie je možné upraviť stlačením jedného tlačidla, vyžaduje si to dlhodobé riešenia a najmä čas. "Teraz, keď sa vlády konečne rozhodli konať v oblasti zmeny podnebia, musíme sa vyhnúť situáciám, kedy budú politici tvrdiť, že zabrániť nebezpečným následkom môže minimálna aktivita. Náš nový model ukázal, ako sa ľudstvu v tomto smere zmenšil časový priestor," doplnil spoluautor Shaun Lovejoy z McGill University.
Priemerná globálna teplota sa v roku 2019 zvýšila o 1,1 stupňa Celzia. V roku 2020 monitorovacie agentúry zaregistrovali najteplejšie obdobie v histórii. Vplyvy klimatickej krízy nie sú nijakou hudbou budúcnosti, už nastali. Veď z roka na rok sa hromadia katastrofálne správy týkajúce sa prekysľovania oceánov, ktoré súvisí s devastáciou morských ekosystémov, ako aj roztápania ľadovcov v Arktíde a Antarktíde či zvyšovania počtu extrémnych meteorologických javov, ako sú povodne a hurikány.
