BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú v úvode ôsmeho dňa 18. schôdze v diskusii k zmenám v ústave v súvislosti s reformou justície. V rokovacej sále je minimum poslancov. V piatok zákonodarcov nečaká zvyčajné hlasovanie o 11.00 h, zmenu odsúhlasilo plénum vo štvrtok (3. 12.) na návrh štyroch koaličných poslaneckých klubov.
Poslanec OĽANO Martin Čepček v úvode vystúpil s tým, že nie je presvedčený o kvalite zákona, poukázal na vyjadrenia niektorých organizácií i prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Kvality novely ústavy sa obáva aj pre mnoho pozmeňujúcich návrhov. Hovorí o dôležitosti zmien v ústave. Vyzval poslancov a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí), aby sa so schválením neponáhľali. Ondrej Dostál (SaS) reagoval tým, že ho názor Čepčeka prekvapil. Myslí si, že mal čas pripomienky vyjadriť už skôr. "Obsah drvivej väčšiny tohto návrhu, na ktorý nadväzuje aj nasledujúci bod rokovania, bol dlhodobo diskutovaný," povedal Dostál s tým, že aj drvivá väčšina pozmeňujúcich návrhov bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Dodal, že zmeny prekonzultovali i v koalícii.
Kolíková rovnako hovorí, že poslanci a kluby mali možnosť sa k návrhu vyjadriť už na začiatku leta a mrzí ju, že to Čepček nevyužil. "Samotný obsah ústavnej novely vyplýva z programového vyhlásenia vlády," poznamenala s tým, že od marca bolo jasné, na čom bude ministerstvo spravodlivosti pracovať. Vysvetlila tiež, že spoločenská diskusia k novele bola, o viacerých pripomienkach rôznych stavovských organizácii diskutovali. Rovnako podľa vlastných slov diskutovala aj s prezidentkou a viaceré návrhy si vysvetlili. Marek Šefčík (OĽANO) tvrdí, že ministerka dala poslancom dostatok času na diskusiu. Ján Krošlák (OĽANO) sa ministerke poďakoval za prípravu novely a hovorí, že o nej diskutoval aj ich klub.
Otázne je podľa neho, ako dlho ešte bude Čepček koaličným poslancom. Kritizoval jeho postup pri viacerých hlasovaniach. Reforma justície hovorí o zmene zloženia Ústavného súdu (ÚS) i Súdnej rady. Súčasťou sú aj návrh na zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov. Zrušiť by sa mohla aj rozhodovacia imunita sudcov. Novelou ústavy by sa mala upraviť napríklad aj kompetencia ÚS posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou samotnou. O ústavných zmenách i reforme justície by mali poslanci NR SR na aktuálnej schôdzi aj definitívne rozhodnúť. Okrem ďalších dvoch návrhoch z dielne rezortu spravodlivosti čaká zákonodarcov na aktuálnej schôdzi aj pokračovanie v diskusii o návrhu štátneho rozpočtu.
Kolíková požiadala poslancov o podporu reformy justície a ústavných zmien
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) požiadala poslancov Národnej rady (NR) SR o podporu reformy justície a novely ústavy, ktorá má pomôcť k zlepšeniu situácie v justícii. Hovorí o kľúčových opatreniach. Podpredseda NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) zdôraznil, že k zvýšeniu dôvery v justíciu môže prispieť aj to, ak sudca vysvetlí svoj rozsudok verejnosti. Ocenil, že novela mieni dať sudcom možnosť postaviť sa pred médiá a vysvetliť rozsudok, ak to uznajú za vhodné aj vzhľadom na citlivosť kauzy a jej rezonovanie v spoločnosti. Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) poukázal na krízovú situáciu v justícii. Vyzval verejnosť i sudcov, aby sa pridali k snahe očistiť justíciu.
Ministerka vysvetlila, že predložené zmeny zahŕňajú napríklad vymedzenie kompetencií Súdnej rady SR pri previerkach sudcov, a to od majetkového po plné preverenie sudcu či kandidáta na sudcu. S tým má súvisieť aj posilnenie súdnej rady, aby bola spôsobilá nové kompetencie vykonávať. Okrem iného spomenula aj cieľ zriadiť tzv. odbornú justičnú stráž. Má ísť o vytvorenie širokej možnosti pre prípravu na sudcovské povolanie a oboznámenie sa so sudcovským prostredím, ak by sa o toto povolanie uchádzal, alebo oň mal záujem niekto z inej oblasti, napríklad právnik. "V tejto novele dávame sudcom priestor na to, že ak to uznajú za vhodné, majú právo vystúpiť verejne a verejne odôvodniť, resp. vysvetliť svoje rozhodnutie, aby nebola akoby žiadna polemika, do ktorej sudca nemôže zasiahnuť," uviedol Šeliga.
Hoci bude vždy niekto nespokojný s rozsudkom, verejnosť by podľa neho mala mať vysvetlenie. Za časť nedôvery verejnosti v súdny systém považuje aj to, že ľudia nerozumejú, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol. Súhlasí s názorom niektorých teoretikov i sociológov, že sudca by nemal mať problém postaviť sa po vynesení rozsudku pred médiá a ľudským jazykom vysvetliť, prečo padol takýto rozsudok, prečo niektoré dôkazy prevážili a akým spôsobom k rozhodnutiu dospel. Zdôraznil, že táto úprava nie je príkaz, ale možnosť. Deklaroval, že ani takáto možnosť sudcu nezbavuje povinnosti byť zdržanlivý a dodržiavať princípy sudcovskej etiky.
Očista justície musí pokračovať
"Očista justície musí pokračovať, a to nielen zatýkaním sudcov, ale aj približovaním sa vyspelým krajinám sveta," uviedol Svrček s tým, že na obnovu fungovania právneho štátu treba spojiť sily verejnosti a demokratickej politickej sily, ale aj samotných sudcov. Vyzval ich, aby aj oni prispeli k zlepšeniu systému. Reforma podľa neho zakotvuje nové inštitúcie, ktoré tu zatiaľ chýbajú. Verí, že aj ich kreovanie pomôže zvýšiť dôveru v justíciu na Slovensku.
Poslanec Dominik Drdul (OĽANO) predložil pozmeňujúci návrh. Mieni, aby bola pri prvom kole voľby kandidátov na ústavných sudcov potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. V prípadnej novej voľbe by stačila nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Podľa jeho slov sa tiež navrhuje zavedenie poistky pred zneužitím trestného činu ohýbania práva voči poctivým sudcom. O prípustnosti alebo neprípustnosti trestného stíhania by mala rozhodovať Súdna rada SR. Tá by mala na svojom neverejnom zasadnutí za prítomnosti sudcu, prokurátora a obhajcu tohto sudcu rozhodovať, či ho vydá alebo nevydá na trestné stíhanie. Hovorí o predídení prípadnému politickému zneužívaniu tohto trestného činu.
Baránikov návrh o prokuratúre nemá garantovaných 90 hlasov koalície
Návrh, aby verejnú kontrolu nad činnosťou prokuratúry vykonávali parlament a vláda, ktorý predložil k novele Ústavy SR poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS), nemá garantovaných 90 hlasov koalície. Uviedol to predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). O návrhoch ústavných zmien a reforme súdnictva sa stále debatuje v rámci koalície. Plénum má o legislatíve hlasovať budúci týždeň, na schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
"Všetky moje tri pozmeňujúce návrhy, dva dávam spolu s Dominikom Drdulom, jeden s Gáborom Grendelom, sú schválené. Tiež je schválený návrh Miloša Svrčeka. Alojz Baránik si svoj môže 'vypodpisovať' a predložiť, obhájiť v pléne, ale nemá garantovaných 90 hlasov koalície," reagoval Vetrák.
Spolu s poslancami Dominikom Drdulom a Gáborom Grendelom (obaja OĽANO) predložil Vetrák návrhy, ktorými chce hnutie zaviesť napríklad skrátenie funkčného obdobia ústavných sudcov či poistku pred zneužitím trestného činu ohýbania práva voči sudcom. OĽANO tiež chce, aby bol ústavný sudca vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak sa zúčastnil na schvaľovaní návrhu právneho predpisu ako poslanec NR SR či prezident SR.
Sme rodina má tiež v koalícii schválený návrh, ktorý predložil poslanec Miloš Svrček. Upraviť by sa ním mal starobný dôchodkový systém. Baránikov návrh kritizovala aj Generálna prokuratúra (GP) SR, považuje ho za vážny zásah do ústavného postavenia prokuratúry v systéme štátnych orgánov a do ústavného systému SR. Vyzýva poslancov, aby ho nepodporili. Poukazuje na to, že návrh prichádza bez diskusie a pripomienkovania. Prezidentka Zuzana Čaputová tiež kritizuje pokusy o zásadné zmeny ústavy, ktoré v parlamente prichádzajú na poslednú chvíľu bez poctivej debaty.
Plénum v piatok pokračovalo v diskusii o návrhu rozpočtu na budúci rok
Plénum v piatok pokračovalo v diskusii o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Poslanec Tomáš Lehotský z koaličnej strany Za ľudí skonštatoval, že rozpočet nesľubuje zázraky, pričom transparentnosť je jeho najväčším pozitívom. Podľa opozičného poslanca Erika Tomáša (nezaradený) rozpočet len potvrdzuje antisociálne tendencie vlády. Rozprava k rozpočtu ešte nie je ukončená. Prihlásení písomne sú ešte štyria poslanci, následne sa budú môcť prihlásiť ešte ústne. Diskusiou o zákone roka ukončili poslanci 8. rokovací deň 18. schôdze parlamentu. Do lavíc by sa mali vrátiť opäť v utorok (8. 12.).
V súvislosti s rozpočtom Lehotský skonštatoval, že nesľubuje "hory-doly", pretože na to ani nie je doba. "Napriek tomu tento rozpočet prináša viac peňazí tam, kde je to potrebné," zdôraznil s tým, že má aj silný sociálny rozmer. Najväčším pozitívom rozpočtu je podľa neho transparentnosť a realistické čísla. Poukázal tiež na koronakrízu, ale aj na skutočnosť, že predchádzajúce vlády nepripravili Slovensko na zlé časy. V marci tohto roka podľa jeho slov prebrala súčasná vláda verejné financie v "katastrofálnom stave".
Tomáš poznamenal, že vláda berie ľuďom, dôchodcom, zamestnancom aj deťom. Poukázal na 13. dôchodok, úpravu minimálnej mzdy, ale aj na zrušenie obedov zadarmo. "Dôchodcom ste zobrali na 13. dôchodku 290 miliónov eur, pracujúcim ľuďom na opatreniach súvisiacich s minimálnou mzdou a príplatkami a podobne takmer 1 miliardu, no a deťom, teda mladým rodinám na obedoch zadarmo 100 miliónov eur," podotkol.
Zároveň dodal, že peňazí má vláda k dispozícii veľa. Tomáš tiež uviedol, že podľa Medzinárodného menového fondu je SR v poskytovaní finančnej pomoci v čase pandémie nového koronavírusu druhou najhoršou krajinou v Európskej únii (EÚ). Lehotský reagoval s tým, že na zavedenie 13. dôchodkov mali počas minulých volebných období 12 rokov. V súvislosti s obedmi zadarmo dodal, že alternatívou k nim bude zvýšený daňový bonus pre deti od šesť do 15 rokov. Pomoc je tak podľa neho systémová a adresná.
Zároveň v návrhu rozpočtu navrhuje poslanec SaS Marián Viskupič isté úpravy. Daňové príjmy štátneho rozpočtu by sa mali znížiť o 9,13 milióna eur. Dôvodom je novela zákona o dani z príjmov súvisiaca so zrušením oslobodenia 13. a 14. platov a rozšírením možnosti uplatnenia 1,7-násobku daňového bonusu pre dieťa od 6 do 15 rokov. O 27.000 eur by sa mali tiež zvýšiť sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v súvislosti s novelou zákona o správe daní. "Zmena daňových príjmov štátneho rozpočtu sa premieta do zvýšenia hotovostného schodku štátneho rozpočtu," priblížil Viskupič. V nadväznosti na zmeny v daňových príjmoch sa majú upraviť príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
