BRATISLAVA - Podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel otvoril siedmy rokovací deň 18. schôdze parlamentu. V úvode sa majú poslanci venovať ústavným zmenám súvisiacim s reformou justície. V pléne je prítomný aj predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan.
O zmenách by malo plénum aj definitívne rozhodnúť. Reforma justície hovorí o zmene zloženia Ústavného súdu i Súdnej rady. Súčasťou je aj návrh na zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov. Zrušiť by sa mohla aj rozhodovacia imunita sudcov.
Naplánovaná je na štvrtok aj voľba kandidátov na generálneho prokurátora. Uchádzačmi sú prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Všetci prešli verejným vypočutím v ústavnoprávnom výbore. Generálneho prokurátora menuje do funkcie prezident SR.
Kolíková očakáva legitímnu diskusiu
Otváranie Ústavy SR je veľká vec. Zdôraznila to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v pléne Národnej rady SR v súvislosti s predloženými ústavnými zmenami pri reforme justície a vyzvala poslancov na legitímnu diskusiu. Považuje za legitímne doplniť do novely potrebné ústavné zmeny, hoci nesúvisia s justíciou, napríklad právomoc prezidenta SR odvolávať profesorov pri vetovanej novele vysokoškolského zákona.
Ministerka poznamenala, že ak už je otvorená ústava v súvislosti s justíciou a je potrebné v nej upraviť aj niečo iné, pri úzkom nazeraní na novelizáciu ústavy by sa základný zákon štátu musel otvárať samostatne viackrát. Poukázala na to, že aktuálne je pre plagiátorské kauzy potrebné doplniť do ústavy právomoc prezidentke. Ak by to teda poslanci chceli vyriešiť, v prípade úzkeho nazerania na novelizáciu ústavy by sa musela samostatne otvárať len jej oblasť týkajúca sa školstva. Považuje teda za legitímne takúto zmenu do novely doplniť, keďže už je ústava otvorená.
Za dôležitú tému pri predložených zmenách považuje otázku, či má navrch Ústavný súd SR alebo zákonodarca, ako aj to, či to má alebo nemá riešiť zmena ústavy. "Riešenie, ktoré navrhujeme, je vymedzenie prísnej kompetencie ÚS," povedala s tým, že ÚS ani doteraz nemal v ústave explicitne zakotvenú právomoc posudzovať súlad ústavných zmien s ústavou samotnou.
Poukázala na to, že táto zmena sa do návrhu dostala legitímne ešte počas legislatívneho procesu. Vymedzenie kompetencií ÚS považuje za potrebné. Dodala, že legitímny návrh na vymedzenie kompetencií ÚS si vyžaduje legitímnu diskusiu, aby sa aj cez túto zmenu ústavy mohla spoločnosť posunúť ďalej. Očakáva, že sa k tomu ešte vyjadrí predseda ÚS Ivan Fiačan, ktorý je prítomný v pléne.
Kolíková dodala, že reformou justície a ústavnými zmenami chcú profesionalizovať Súdnu radu SR. Docieliť mienia, aby bola plne funkčná a spôsobilá vykonávať rozsiahlejšie kompetencie. Za najdôležitejšiu zmenu označila zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR. Ten by mal dostať disciplinárnu právomoc. Poukázala na viaceré doterajšie kauzy sudcov, traumatizáciu spoločnosti a klesajúcu dôveru v súdnictvo na Slovensku. Podotkla, že nevie, či vôbec môže dôvera v justíciu ešte klesnúť.
Poslanec Boris Susko hovorí o neprípustnom zásahu zákonodarnej moci do súdnej. Namieta obmedzenie práva ÚS preskúmať prípadnú protiústavnosť zmien v ústave. K tomu predložil pozmeňujúci návrh, tento zámer koalície navrhuje vypustiť. Označil to za neprimeraný zásah do právomocí ÚS.
V súvislosti so zmenami v justícii Susko poznamenal, že Súdna rada sa nestane nezávislým orgánom. Návrh ju podľa jeho slov definuje len ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, aby bol nezávislým. Rovnako presadzuje tajnosť voľby ústavných sudcov, v tomto smere predložil ďalší pozmeňujúci návrh.
V novele ústavy by sa mal upraviť aj dôchodkový systém
V rámci novely Ústavy SR z dielne rezortu spravodlivosti by sa mal upraviť aj starobný dôchodkový systém. Ustanoviť by sa mala podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok vo väzbe na dve skutočnosti – dobu účasti a vek. Prostredníctvom tzv. rodičovského bonusu by zároveň deti mohli priamo prispievať na dôchodok svojich rodičov. Tieto zmeny chce pozmeňujúcim návrhom zakotviť do ústavy poslanec Sme rodina Miloš Svrček.
Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má mať osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. "Zároveň sa explicitne umožňuje poskytovať zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe zabezpečenie aj osobe, ktorá popri dobe účasti odpracovala určitý počet rokov," konštatuje Svrček v návrhu s tým, že môže ísť aj o plnenie známe ako tzv. predčasný starobný dôchodok.
Tiež sa má zamedziť negatívnemu premietnutiu zákonom ustanovenej dlhodobej starostlivosti o dieťa do nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. "Inými slovami, predpokladá sa zavedenie takého spôsobu výpočtu starobných dôchodkov, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovská dovolenku, a tým bude kompenzovať aj zrovnoprávnenie tzv. veku odchodu do dôchodku mužov a žien," priblížil poslanec. Takto kompenzovaná starostlivosť by mala byť v trvaní do troch rokov dieťaťa, čo je základná doba poskytovania rodičovského príspevku.
Poslanec navrhuje súčasne ustanoviť nárok na tzv. rodičovský bonus. Každý by mal mať právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala. Splnené by pritom mali byť tri podmienky. Dieťa musí vyjadriť vôľu takto "asignovať" časť sumy na tento účel, podmienkou je tiež poskytovanie starobného dôchodku prijímateľovi tejto sumy a skutočnosť, že dieťa vychoval.
Zakotviť by sa mal aj princíp dlhodobej udržateľnosti hospodárenia štátu, ako aj princípu transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. "Štát, ktorého hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať predovšetkým ochranu tých základných práv, ktoré sú od verejných financií závislé. To sa týka v prvom rade sociálnych práv. Je preto žiaduce zdôrazniť tieto princípy priamo v ústave," odôvodnil Svrček.
