FRANKFURT - Vakcína proti ochoreniu COVID-19, ktorú vyvíja nemecká biotechnologická spoločnosť BioNTech v spolupráci s americkým farmaceutickým koncernom Pfizer, by na trh v Spojených štátoch a Európe mohla byť uvedená už do konca aktuálneho roka. Vo štvrtok to uviedol riaditeľ spoločnosti BioNTech Ugur Šahin.
"Pracujeme na plné obrátky," povedal Šahin agentúre AFP a potvrdil, že spoločnosť plánuje požiadať americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) o schválenie vakcíny na núdzové použitie už v piatok. Európskym regulačným úradom chce BioNTech odovzdať ďalšie údaje o očkovacej látke na "budúci týždeň".
"Existuje šanca, že ešte tento rok získame súhlas (na používanie) od USA alebo Európy (EÚ), či od oboch," povedal Šahin. "Možno dokonca začneme dodávať vakcínu už v decembri... ak (na tom) budú všetci veľmi úzko spolupracovať," dodal. BioNTech už minulý týždeň avizovala, že prvé vakcíny objednané Európskou úniou môže začať dodávať do konca roka, ak údaje z klinických testov potvrdia, že sú bezpečné a účinné.
V stredu spolu s americkým farmaceutickým koncernom Pfizer oznámila, že ich očkovacia látka má podľa konečnej analýzy tretej fázy klinických testov až 95 percentnú účinnosť. Zásoby vakcíny pre EÚ sa vyrábajú v zariadení BioNTech v Nemecku a v továrni Pfizeru v Belgicku. Spoločnosti Pfizer a BioNTech tiež avizovali, že do konca roka by chceli dodať na trh 50 miliónov dávok vakcíny, a v nasledovnom roku 2021 až 1,3 miliardy.
Podobne to vidia aj na videosummite EÚ
Členské krajiny EÚ intenzívne pracujú na tom, aby sa čo najrýchlejšie dostali z krízy, v ktorej sa ocitli po maďarskom a poľskom zablokovaní rozpočtu EÚ a plánu obnovy. Uviedli tak predseda Európskej rady Charles Michel a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na tlačovej konferencii po skončení štvrtkového videosummitu.
Mimoriadne online rokovania lídrov EÚ boli zamerané najmä na spoločný európsky postup proti šíreniu pandémie ochorenia COVID-19. Michel už pred summitom uviedol, že pôjde o tri hlavné témy: vzájomné uznávanie testov medzi členskými krajinami, opatrenia pre nasadenie budúcich vakcín a spoločné postupné rušenie obmedzujúcich opatrení.
Summit však zatienila politická kríza vyvolaná Maďarskom a Poľskom, ku ktorým sa pridalo aj Slovinsko, keď Budapešť a Varšava pre mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a s ním spojený plán obnovy po koronakríze.
Michel aj Von der Leyenová po výzve médií odmietli postoj Maďarska a Poľska označiť za "zradu" či "vydieranie". Pripomenuli, že základom je dohoda o rozpočte a pláne obnovy vyrokovaná a odsúhlasená všetkými krajinami na mimoriadnom summite v júli, ktorú už odobril aj Európsky parlament a čaká sa len na to, aby ju schválili všetky členské krajiny. Upozornili, že nikto túto politickú krízu nepodceňuje a že sa "intenzívne" pracuje na dosiahnutí kompromisu. Tieto rokovania má na starosti Nemecko ako predsednícka krajina v Rade EÚ.
"Musíme nájsť východisko z krízy, aby neohrozovala záujmy ľudí a podnikov," uviedol Michel. Von der Leyenová spresnila, že milióny Európanov a európske podniky urgentne čakajú na peniaze z plánu obnovy. Vyjadrila nádej, že sa podarí prekonať aj túto situáciu, podobne ako EÚ v minulosti zvládla aj iné veľké krízy.
Obaja predsedovia sa snažili klásť dôraz najmä na rokovania súvisiace s protipandemickými opatreniami. Von der Leyenová pripomenula, že EÚ má dohody pre dodávku šiestich rôznych vakcín vyvíjaných na báze štyroch rôznych technológií a do konca decembra by mohla schváliť dve vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od spoločností Pfizer-BioNTech a Moderna. Spresnila, že Európska agentúra pre lieky (EMA) im môže udeliť "podmienené povolenie na uvedenie na trh" už v druhej polovici decembra, ak jej experti označia vakcíny za bezpečné a účinné.
Na otázku, či sa v tejto súvislosti hovorilo aj o Maďarsku, ktoré chce zakúpiť ruskú vakcínu Sputnik V, šéfka exekutívy EÚ uviedla, že to nebolo na programe dňa. Zároveň však zdôraznila, že EMA neposkytne licenciu tým vakcínam, ktoré sú netransparentné z hľadiska poskytovania dát o ich vývoji a priebehu testovania počas klinických skúšok.
Von der Leyenová upozornila aj na význam antigénových testov na COVID-19, najmä v situáciách keď sú PCR testy pomalé a laboratória ich nestíhajú vykonávať v širokom meradle. Pripomenula, že eurokomisia prijala usmernenia kedy a ako treba tieto testy vykonávať a dodala, že ich treba typovo zjednotiť a vybrať antigénové testy s 80-percentnou úspešnosťou, aby si ich výsledky mohli navzájom uznávať všetky členské krajiny.
Obaja lídri pripustili možnosť zavedenia prvých vakcín na trh už začiatkom budúceho roka, čo však najskôr bude iba v menšom množstve. Brusel aj preto intenzívne presviedča členské krajiny, aby rýchlo pripravili svoje národné očkovacie stratégie a určili, kto bude mať prístup k očkovaniu v prvej fáze.
Podľa ich slov distribúcia vakcín do členských krajín bude férová a spravodlivá, pričom EÚ má záujem, aby cez nástroj COVAX doručila vakcíny do všetkých kútov sveta. Michel naznačil, že EÚ sa musí poučiť z dôsledkov prvej vlny pandémie na ekonomiky krajín a zdravie obyvateľov a vysvetlil, že až začne ustupovať súčasná druhá vlna nákazy, tak bude treba zaistiť koordinovaný postup krajín pri uvoľňovaní obmedzujúcich opatrení.
