BRATISLAVA – Mier je hodnota, ktorú musíme neustále chrániť. Pamätať by sme mali aj na históriu. Pri príležitosti 102. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a Dňa vojnových veteránov to vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Tieto udalosti si pripomenula v stredu položením venca k centrálnemu krížu na vojenskom cintoríne v bratislavskej Petržalke, v časti Kopčany.
Tento deň je podľa hlavy štátu dôležitý, aby si všetci ľudia uvedomovali hrozbu vojnového konfliktu a zároveň hodnotu mierového spolužitia. "Pre mňa je tento deň zaujímavý aj z osobných dôvodov. Po 102 rokoch sa podarilo zistiť, kde je pochovaný môj pradedo, ktorý padol v prvej svetovej vojne," skonštatovala Čaputová.
Pred 102 rokmi sa skončila prvá svetová vojna
Ako Medzinárodný deň veteránov si svet 11. novembra pripomína skončenie prvej svetovej vojny. Prímerie medzi krajinami Dohody a Nemeckom bolo podpísané v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918 o 11. hodine.
V štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) oficiálny názov tohto dňa znie Deň pamäti (Remembrance Day), v Spojených štátoch amerických si ho pripomínajú ako Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov, keďže červený kvet divého maku sa stal symbolom utrpenia vojakov vo vojnovom konflikte. V mnohých štátoch sa 11. novembra o 11. hodine pripomína koniec vojny dvoma minútami ticha.
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Proti sebe stáli štáty Dohody (na začiatku vojny Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridalo Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie).
Straty na oboch stranách predstavovali približne 10 miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov ľudí bolo zranených a 7,7 milióna nezvestných. Prvá svetová vojna bola dovtedy najväčším vojenským konfliktom v histórii.
Všeobecná mobilizácia rakúsko-uhorskej armády bola vyhlásená 31. júla 1914. Ako konštatujú vojenskí historici Miroslav Čaplovič a Peter Chorvát z Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave, mobilizácia sa uskutočnila bez väčších problémov, na čom mali podiel "najmä silná religiozita vidieka, ďalej najmä vernosť a oddanosť Slovákov habsburskej dynastii".
Čaplovič s Chorvátom tiež konštatujú: "Už bitky pri Komarówe a Kraśniku na prelome augusta a septembra roku 1914 potvrdili, že Slováci sú v rámci rakúsko-uhorskej armády statoční, schopní a pritom nenároční vojaci."
Na území dnešného Slovenska – na severovýchode krajiny – sa bojovalo iba od novembra 1914 do mája 1915. Do roku 1916 väčšina jednotiek rakúsko-uhorskej armády so zastúpením Slovákov bojovala na ruskom fronte. Neskôr sa Slováci dostali aj na taliansky, západný či albánsky front alebo do Palestíny. Postupom času spolu s narastajúcou nespokojnosťou čoraz viac Slovákov z vojny dezertovalo, prípadne sa zúčastňovalo na vzburách (známa vzbura v Kragujevaci v júni 1918).
Mnohí Slováci počas 1. svetovej vojny bojovali aj v légiách, ktoré sa formovali ako ozbrojené zložky budúceho československého štátu a podliehali Československej národnej rade. Do konca vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku asi 100.000 legionárov.
"Nie je bez zaujímavosti, že pri ich nasadení na viacerých frontových úsekoch dochádzalo k situáciám, keď bojovali proti vlastným krajanom v rovnošatách rakúsko-uhorskej armády," konštatujú Čaplovič a Chorvát na stránke VHÚ. Ako ďalej uvádzajú, z územia súčasného Slovenska bolo do rakúsko-uhorskej armády v prvej svetovej vojne zmobilizovaných približne 400.000 vojakov, padlo ich okolo 69.000 a vyše 61.000 bolo trvale zmrzačených.
Koniec vojny znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska. Naopak, vznikli nové štáty, ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko či Juhoslávia.
Remišová: Bolo by krátkozraké, keby sme hrôzy I. svetovej vojny prehliadali
Bolo by krátkozraké, keby sme hrôzy a odkaz prvej svetovej vojny prehliadali len preto, lebo druhá svetová vojna bola ešte strašnejšia. Pri príležitosti 102. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a Dňa vojnových veteránov to vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).
"Spomíname na všetkých, ktorí padli v bojoch za mier a slobodu. Neraz totiž zabúdame, že mier nie je automatická výsada. Je to krehký dar, o ktorý sa spoločne zaslúžili národy Európy a o ktorý sa musíme starať. Je krehký ako ten kvet divého maku, ktorý si v tieto dni pripíname na pamiatku padlých," skonštatovala ministerka na sociálnej sieti.
Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) pripomenul na sociálnej sieti, že práve v tento deň v roku 1918 vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiegne podpísali spojenci a Nemecko prímerie. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) na sociálnej sieti poznamenal, že prímerie ukončilo viac ako štyri roky trvajúcu prvú svetovú vojnu. "Hrôzy a strachy na životoch vo veľkej vojne tak výrazne poznačili ľudstvo, že 11. november bol bezprostredne po jej skončení vyhlásený za Deň vojnových veteránov," podotkol. Vyzval, aby ľudia s úctou a vďakou hľadeli na všetkých, ktorí viac ako ostatní poznajú krehkosť momentu, ktorý delí od straty toho najcennejšieho.
Minister avizuje, že v stredu spoločne s premiérom SR Igorom Matovičom (OĽANO), podpredsedom Národnej rady SR Gáborom Grendelom (OĽANO) a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Danielom Zmekom poďakujú hrdinom. "Súčasťou bude aj osvetlenie Bratislavského hradu," poznamenal Naď.
Nikdy nezabúdajme na 11. november 1918, vyzval J. Blanár
Podpredsedovia Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga (Za ľudí), Gábor Grendel (OĽANO) i Juraj Blanár (Smer-SD) si v stredu pripomenuli 102. výročie ukončenia prvej svetovej vojny a Deň vojnových veteránov. Blanár upozornil, že vojny prinášajú len utrpenie, biedu, bolesť a nenávisť.
"Nikdy nezabúdajme na 11. november 1918, pretože keď sa jedna vojna končí, druhá sa začína. Naši predkovia sa stihli dožiť aj tej druhej svetovej, hoci túžili po mieri," skonštatoval na sociálnej sieti. Šeliga informoval, že spoločne s Grendelom si boli službu a obeť vojenských veteránov uctiť na vojenskom cintoríne v Kopčanoch v bratislavskej Petržalke.
"Dnes však nespomíname len na tých, ktorí padli v prvej či druhej svetovej vojne. Spomíname aj na tých príslušníkov moderných Ozbrojených síl SR, ktorí padli v službe na mierových či bezpečnostných misiách v zahraničí alebo doma počas služby vlasti," uviedol Šeliga. Oslava Dňa veteránov podľa jeho slov taktiež nikdy nesmie byť len o spomienke na padlých. "V prvom rade patrí tým, ktorí sú stále medzi nami a zaslúžia si našu vďaku a rešpekt za svoje obetavé nasadenie a službu," podotkol Šeliga.
Epidémia SARS-CoV-2 mení scenár podujatí k výročiu prímeria z 1. svetovej vojny
Chvíľou ticha si svet v stredu - o 11. hodine 11. dňa v 11. mesiaci - uctí pamiatku padlých v prvej svetovej vojne. Vo väčšine metropol, kde sa v tento deň zvyčajne konajú verejné pietne podujatia, bude spomienka na padlých bez účasti verejnosti a s obmedzeným programom. Tieto zmeny spôsobili obmedzenia, ktoré si vynútila pandémia koronavírusu SARS-CoV-2. Väčšina podujatí sa bude vysielať v televíziách alebo na internete. Sociálne siete tiež ponúkajú možnosť pripojiť sa k spomienke na padlých.
Kým britská kráľovská rodina si pamiatku padlých v prvej svetovej vojne uctila v nedeľu, v tradičný Deň spomienok, vo Francúzsku sa ústredné spomienkové podujatia uskutočnia v stredu. Medzi nimi je aj prevoz pozostatkov spisovateľa Mauricea Genevoixa do Panteónu nachádzajúceho sa v Latinskej štvrti v Paríži, kde sú pochované najvýznamnejšie osobnosti kultúry, vedy a politiky Francúzska.
Genevoix ako vojak prvej línie zažil hrôzy zákopovej vojny a neskôr svoje spomienky spravoval do knihy nazvanej Ceux de 14 (Tí zo štrnásteho), ktorá je mnohými považovaná za najvýznamnejšie dielo, ktoré vzniklo vo francúzštine a týka sa vojny v rokoch 1914-18. Prirovnáva sa k pamätiam nemeckého spisovateľa Ernsta Jüngera alebo básňam anglického básnika Wilfreda Owena.
O presťahovaní pozostatkov významných osobností do Panteónu môže rozhodnúť len francúzsky prezident. Ten súčasný, Emmanuel Macron, toto svoje právo využil zatiaľ len raz - v roku 2018, keď rozhodol o prevoze pozostatkov spisovateľky a exministerky Simone Weilovej.
Francúzsko si v stredu pripomína aj sté výročie existencie Hrobu neznámeho vojaka pod Víťazným oblúkom v Paríži, kam 11. novembra 1920 previezli v truhle uložené pozostatky doteraz neidentifikovaného vojaka padlého v prvej svetovej vojne. Rakva bola na tomto mieste do zeme uložená o dva mesiace neskôr a od 11. novembra 1923 nad týmto hrobom horí večný oheň.
Jedenásty november je aj Medzinárodným dňom vojnových veteránov. Jeho symbolom sa stal kvet vlčieho maku, ktorý má pôvod v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska) napísanej v roku 1915 kanadským chirurgom Johnom McCraeom slúžiacim na západnom fronte, neďaleko belgického mesta Ypres.
