CAMBRIDGE - Rozdiel medzi zdravým kašľom a tým, ktorý je príznakom COVID-19, je ľudským uchom nerozoznateľný. Vedci z Massachusettského technologického inštitútu však prišli s algoritmom, ktorý dokáže tieto dva kašle rozlíšiť s takmer 100-percentnou presnosťou. Podľa ich vyjadrenia by malo ísť o bezplatnú metódu, ktorá nahradí pchanie vatových tyčiniek do úst či nosových dierok.
Najnovšia štúdia odhalila, že jedna časť tela je odolná voči KORONAVÍRUSU!
Keď sa na jar začala pandémia, vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) sa rozhodli vyskúšať, či by umelá inteligencia, ktorú vyvinuli na detekciu príznakov Alzheimerovej choroby, mohla fungovať aj na rozpoznanie COVID-19. Ukázalo sa, že áno, pretože pribúdajú dôkazy o tom, že u pacientov s COVID-19 sa vyskytujú podobné príznaky ako u Alzheimera, ako je napríklad neuromuskulárne postihnutie, ktoré ovplyvňuje hlasivky.
Vyvinuli preto model, ktorý dokáže rozlíšiť zdravý kašeľ od "COVID kašľa". Model na základe algoritmu dokáže identifikovať kašeľ s 99-percentnou presnosťou. Experti ho vytvorili na základe počúvania viac ako 200-tisíc nahrávok kašľa a hovorených slov. K rozlišovaniu dochádza na základe počúvania "sily hlasu, sentimentu, výkonu pľúc, dýchania a svalovej degradácie", vysvetlil spoluautor štúdie Brian Subirana, vedecký pracovník v laboratóriu Auto-ID v MIT. Doplnil, že zvuky rozprávania a kašľa sú ovplyvnené hlasivkami a okolitými orgánmi. To znamená, že keď hovoríte, časť vášho rozprávania znie ako kašľanie a naopak. Umelá inteligencia z kašľa dokáže tiež odvodiť pohlavie, materinský jazyk či emocionálny stav človeka.
Výskumný tím uviedol, že pracuje na začlenení modelu do praxe, a teda do inteligentných reproduktorov a ďalších načúvacích zariadení, aby mohli byť ľudia dôsledne a pohodlne vyšetrení na ochorenie COVID-19. To podľa vedcov môže zabrániť tomu, aby asymptomatickí jedinci nevedomky rozšírili vírus na ostatných. Táto metóda by navyše bola bezplatná a ušetrila by ľudí od nepríjemného vyšetrenia. "Účinná implementácia tohto skupinového diagnostického nástroja by mohla znížiť šírenie pandémie, keby ju každý použil pred odchodom do učebne, továrne či reštaurácie," vysvetlil Subirana. V prípade, že by sa predbežné skríningové nástroje neustále zdokonaľovali, by mohlo postupne dôjsť k tomu, že pandémie by stali minulosťou.
