ZÜRICH - Vo Švajčiarsku sa lámu historické ľady čo sa týka témy výšky minimálnej mzdy. Kým tá, tam doteraz totiž nebola centrálne určená, v tomto roku sa karta obracia. V Ženeve sa totiž obyvatelia zrejme dočkajú najvyššej minimálnej mzdy na svete.
Tieto správy uviedol zahraničný spravodajský portál CNN. Počas dnešných dní sa po tom, ako Švajčiarsko nemalo určený centrálny minimálny príjem situácia mení a k tomuto záväzku sa už prikláňajú viaceré regióny - vo Švajčiarsku nazývané aj kantóny. Ženeva sa týmto krokom prikloní k ďalším 24 kantónom, kde štát garantuje minimálnu mzdu. "Ide o historické víťazstvo, ktoré sa pozitívne dotkne vyše 30-tisíc zamestnancov, z ktorých viac ako dve tretiny sú ženy," vyjadrili sa tamojšie odbory.
Podľa vládnych údajov bolo 58% voličov v kantóne za iniciatívu stanovenia minimálnej mzdy na 23 švajčiarskych frankov za hodinu, za ktorou stála koalícia odborových zväzov. „27. septembra bolo konečne prijaté nové hlasovanie o tejto téme, týkajúce sa platu 23 švajčiarskych frankov za hodinu alebo niečo viac ako 4 000 švajčiarskych frankov mesačne za činnosť 41 hodín týždenne,“ dodal Poggia. To je zhruba 3 691 eur mesačne. Aj keď minimálna mzda 25 dolárov za hodinu môže z pohľadu USA, kde je federálna minimálna mzda 7,25 dolárov za hodinu, vyzerať ohromujúco, kontext je vraj kľúčový.
Bohatá krajina - iné problémy
O tom, že vo Švajčiarsku sa bežne zarábajúci človek nemá zle svedčí aj výška priemerného platu, ktorá sa podľa OECD v roku 2019 pohybovala na úrovni 4 719 eur. Táto výška postavila krajinu na tretí najvyšší priemerný plat na svete. Ani táto krajina sa však v dôsledku koronakrízy nevyhla ekonomickému pádu. Došlo tu k 6,2-percentnému poklesu, čo predstavuje najväčší prepad od 70. rokov 20. storočia.
Práve v týchto dňoch prichádza na rad diskusia o minimálnej mzde. Tunajšie odbory veria, že minimálna mzda by mala byť akýmsi nástrojom na lepšie podmienky počas krízy a aj pomôcka k tomu, aby nemuselo dochádzať k prepúšťaniu a tiež opúšťaniu jedného z najdrahších miest na svete.
"Týmto krokom smerujeme k boju s chudobou, sociálnej integrácii a na zabezpečenia rešpektovania ľudskej dôstojnosti," povedal ženevský kancelár Mauro Poggia. V tejto krajine má verejnosť postavenie vyššie ako v iných krajinách západu, pričom badať známky aplikácie priamej demokracie. Referendá tú často rozhodujú o mnohých zásadných veciach, a tak prišlo aj na minimálnu mzdu.
Pandémia mohla, no nemusela zmeniť názor
Kým v roku 2014 prebiehalo o tejto téme referendum a až 76 percent občanov sa minimálnej mzde otočilo chrbtom, teraz je to iné. Je možné predpokladať, že na výsledku tohtoročného hlasovania sa výrazne podpísala aj pandémia koronavírusu. "To určite pomohlo posunúť hlasy k takmer 60 percentám súhlasu," povedal švajčiarsky ekonóm Michaela Gramppa. Podľa Maura Poggiu však pandémia vplyv na hlasovanie nemala. "V porovnaní s inými štátmi máme vo Švajčiarsku silný sociálny systém, ekonomické dopady Covidu-19 sú v súčasnej dobe pokryté, a to aj napriek tomu, že mnoho ľudí zo sektorov, ktoré boli priamo zasiahnuté krízou, ako sú pracovníci v turizme, hotely či reštaurácie, prišli o prácu," myslí si Poggia.
