ZÁHREB - Chorvátsko bolo jedným z mála európskych štátov, ktorým sa podarilo v máji znížiť počet nových prípadov covidu-19 na nulu. Teraz je príkladom, ako letný turizmus spustil druhú vlnu nákazy zasahujúcu väčšinu kontinentu, píše americký denník The Wall Street Journal.
Pád z pozície idolu z plagátov do role epicentra nákazy prišiel po tom, čo sa vláda v obave z hospodárskych vplyvov rozhodla začiatkom leta otvoriť hranice a lákať zahraničných turistov, ktorí tvoria pilier chorvátskej ekonomiky. Po tom, ako sa v krajine nakazili, odviezli si návštevníci vírus domov. Chorvátsko sa teraz stalo učebnicovým príkladom toho, ako medzinárodný cestovný ruch pôsobí v pandémii ako urýchľovač. Podľa zdravotníkov spôsobilo cestovanie do Chorvátska a ďalších tradičných turistických destinácií nárast infikovaných po celej Európe. Vo Francúzsku sú domáci turisti spájaní so šírením infekcie na južnom a atlantickom pobreží. Španielsko zažíva rekordný nárast infikovaných v Madride a letoviskách, kam prišlo veľké množstvo turistov.
Podľa odborníkov je opätovné šírenie covidu-19 hnané cestovným ruchom vo všetkých prázdninových letoviskách. Rola malého Chorvátska pri súčasnom šírení nákazy je však nadproporčná a ukazuje, ako turistická sezóna zničila niektoré draho vykúpené víťazstvá Európy v boji proti koronavírusu. Po zrušení uzávery dovolili chorvátske úrady otvoriť kluby a bary v populárnych destináciách na Jadrane, čím prilákali tisíce dovolenkárov. Podobne sa po otvorení vnútorných hraníc EÚ zachovali aj ďalšie štáty, čo spustilo turistickú vlnu do slnečného pásy Európy. Výsledkom je opätovné šírenie epidémie. Týka sa to najmä mladých ľudí, ktorí po návrate domov prispeli k najväčšiemu nárastu počtu infikovaných od prvej vlny z marca a apríla.
KORONAVÍRUS WHO varovala európske štáty, aby neskracovali dĺžku karantény
Chorvátski predstavitelia priznali, že úplné otvorenie krajiny turistom pred sezónou bolo nevyhnutným rizikom, s ktorým sa počítalo. Druhou alternatívou bol podľa nich ekonomický kolaps. "Ľudia si nejak musia zarábať na živobytie. Možno, že to nakoniec nebude také zlé," vyhlásil s odkazom na doposiaľ nízky počet úmrtí pacientov s COVID-19. Obrovskou výhodou Chorvátska bola s ohľadom na obmedzenú leteckú dopravu jeho poloha, kam mohli turisti z mnohých krajín strednej Európy relatívne pohodlne prísť aj autom. Rakúsko, Nemecko aj Česko uvádzajú, že návrat epidémie je od polovice júla sčasti umocňovaný práve dovolenkármi v Chorvátsku. Napríklad v Česku, ktoré momentálne zažíva rekordné prírastky potvrdených prípadov, pomohol podľa úradov k bujneniu nákazy takmer 100-tisíc turistov z Chorvátska. Aj v samotnom Chorvátsku, ktoré má štyri milióny obyvateľov, sú čísla infikovaných omnoho vyššie než počas prvej vlny.
Situácia nápadne pripomína prípad rakúskeho lyžiarskeho strediska Ischgl, ktoré pomohlo rozšíriť jarnú vlnu epidémie v Európe. Tisíce návštevníkov si odtiaľ doviezli nákazu domov, pričom rovnako ako v Chorvátsku boli v Ischgli hnacím motorom prenosu koronavírusu bary a večierky. Chorvátske úrady síce vydali smernice pre reštaurácie a zábavné podniky zahŕňajúce nosenie rúšok a dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti, išlo ale len o odporúčania. V dôsledku toho niektoré zariadenia fungovali úplne bez obmedzení. Mirjam Hagmannová (26) zo Švédska uviedla, že počas jej júlového pobytu na ostrove Krk takmer nikto rúško nenosil. "Je to pochopiteľné; bolo horúco a nikto si rúško nechcel nasadiť. Všetko bolo ako pred pandémiou." Bolo to v ostrom kontraste so zimou a jarou, kedy Chorvátsko zvládlo skrotiť vírus vďaka dobre pripravenému systému zdravotníctva, rozhodným epidemickým opatreniam a ich dodržiavaním zo strany verejnosti. "Bdelosť ale po počiatočnom úspechu poklesla, keď ľudia po prísnej karanténe dychtili po tom chodiť von, cestovaťa užívať si leto. I tak je ale nepochopiteľné, že kluby sa mohli znovu otvoriť," podotkol profesor biológie Ivan Dikič z Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom.
