BRATISLAVA - Koronavírus ochromil celý svet. Slovensko nebolo výnimkou. Jednou z najzasiahnutejších oblastí bolo jednoznačne školstvo. Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil štúdiu, v ktorej sa zameral na priebeh dištančného vzdelávania počas koronakrízy. Výsledky sú naozaj prekvapivé, no nie v dobrom.
Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil na sociálnej sieti výsledky prieskumu, ktorý vykonali vzhľadom na opatrenia čo sa výučby týka počas koronakrízy, kedy boli zavreté aj školy. Na konci minulého školského roka sa IVP v spolupráci s NÚCEM obrátil s prosbou o pomoc na všetkých riaditeľov, riaditeľky a triednych učiteľov a učiteľky. Výsledky sú naozaj nepríjemne prekvapivé.
Veľký prieskum
"Chceli sme zistiť, čo sa v školách (základných aj stredných, bežných aj špeciálnych) dialo počas uzavretia škôl kvôli COVID-19. Pýtali sme sa ich tiež, s čím by potrebovali pomôcť, ak by na jeseň prišla druhá vlna pandémie," napísal Juraj Čokyna, jeden z tých, ktorí sa na prieskume podieľali. Informácie prišli z viac ako 77 percent škôl.
Tisíce žiakov sa do dištančnej organizácie nezapájalo
Podľa zistení z prieskumov takmer 565-tisíc žiakov a žiačok malo podľa odhadov prístup k online výučbe (81,5 % žiackej populácie). "Prechod na dištančnú výučbu podľa výsledkov prieskumu spustili školy najčastejšie v priebehu jedného týždňa a vo všeobecnosti boli schopné poskytovať aspoň čiastočnú náhradu bežnej výučby väčšine svojich žiakov a žiačok," uvádza sa v štúdii.
"Avšak 52-tisíc žiakov a žiačok (7,5 % žiackej populácie) sa do dištančnej výučby na jar nezapájalo vôbec," uviedol IVP. Nadpriemerný podiel žiakov a žiačok, ktorí sa neučili prostredníctvom online výučby, bol v Prešovskom (29,4 %), Košickom (27,3 %) a Banskobystrickom (23,1 %) kraji. Až 128-tisíc žiakov a žiačok (18,5 % žiackej populácie) sa neučilo cez internet, väčšina z nich sa pravdepodobne vzdelávala offline spôsobmi dištančnej výučby.
Najkritickejšia situácia
Najkritickejšou bola podľa prieskumu vo všeobecnosti situácia najmä v školách s vysokým podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a v špeciálnych základných školách. "Podiel nezapojených detí a detí, ktoré sa neučili prostredníctvom internetu, bol v týchto školách niekoľkonásobne vyšší oproti priemeru iných škôl," uvádza sa v prieskume.
Učiteľky a učitelia v týchto školách častejšie hlásili problémy súvisiace s diaľkovým vzdelávaním a riaditeľky a riaditelia týchto škôl častejšie uvádzali, že by v prípade opätovného uzavretia škôl potrebovali podporu najmä v oblasti sprístupnenia prezenčného vzdelávania pre vybrané skupiny žiakov a žiačok (napríklad so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) a v oblasti podpory offline vzdelávania (napr. podpora pri tlači a distribúcii pracovných listov).
Prevažovala kombinácia výučby
V prípade online výučby používali učitelia a učiteľky väčšinou tzv. asynchrónnu výučbu. "To znamená, že žiakom a žiačkam síce zasielali úlohy prostredníctvom internetu, ale neorganizovali online hodiny, ktoré umožňujú interaktívnejšiu výučbu a poskytovanie spätnej väzby žiakom a žiačkam." Zároveň nám viac ako tretina učiteľov a učiteliek, ak učili aj online spôsobom, povedali, že ich žiaci a žiačky mali problémy pri práci s technológiou.
Pri výučbe detí bez prístupu k online výučbe učiteľky a učitelia často kombinovali zasielanie pracovných listov a telefonický kontakt so žiakmi a žiačkami. Približne rovnaký počet z nich sa však spoliehal výlučne na zasielanie pracovných listov, čo znamená, že žiaci a žiačky zrejme nemali prístup k potrebnej pedagogickej podpore.
Problémom bol internet
Z prieskumu zároveň vyplýva, že problémy boli aj s internetovým pripojením. "Každý štvrtý učiteľ a každá štvrtá učiteľka nemali prístup k dostatočne rýchlemu internetu. Každý piaty učiteľ a každá piata učiteľka mali vysokú spotrebu dát a vysoké náklady za internet," napísal Čokyna. Ak sa znova zatvoria školy, štyria z piatich učiteľov a učiteliek hovoria, že by potrebovali školenia a vzdelávania, najväčšiu potrebu vnímajú v oblasti školení zameraných na zlepšenie technických zručností.
"Riaditeľky a riaditelia uviedli, že by potrebovali pomôcť so sprístupňovaní online výučby svojim žiakom a žiačkam, žiadajú o zabezpečenie dát a hovorov pre svojich učiteľov a učiteľky a potrebovali by tiež, aby boli dostupné kvalitné učebné materiály zamerané na dištančné vzdelávanie," uviedol IVP.
Odporúčania, ako zvládnuť druhú vlnu
Vzhľadom na prebiehajúcu druhú vlnu pandémie je reálnou možnosťou, že školy budú musieť opätovne prerušiť prezenčnú výučbu. Aby sa zabezpečil prístup k vzdelávaniu pre všetkých žiakov a žiačky a aby sa súčasne poskytla školám a vyučujúcim dostatočná podpora pri takejto forme vzdelávania, IVP odporúča na základe vyhodnotenia hlavných zistení z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách realizovať najmä opatrenia v nasledujúcich oblastiach.
1. Udržme školy otvorené čo najdlhšie.
2. Ak bude treba školy zatvárať, spravme všetko pre to, aby čo najviac detí malo prístup k online výučbe.
To znamená, aby mali vyučujúci a zároveň ich žiaci a žiačky prístup k internetovému pripojeniu a zariadeniam.
3. Ak musia byť školy zatvorené a deti nevieme zapojiť do online výučby, vytvorme možnosti pre realizáciu alternatívnej prezenčnej výučby.
Napríklad individuálne alebo skupinové vzdelávanie v komunitných centrách, obecných úradoch či kultúrnych domoch.
4. Ak zlyhajú všetky iné možnosti, zabezpečme deťom kvalitnú offline výučbu.
Okrem efektívnej tvorby, doručovania a zbierania pracovných listov je potrebné zabezpečiť vyučujúcim bezplatné neobmedzené hovory, aby mohli byť v kontakte so žiačkami a žiakmi a poskytovať im pedagogickú podporu.
5. Zabezpečme dostupné a kvalitné vzdelávanie pre učiteľov a učiteľky v oblasti dištančnej výučby.
Vedenie ministerstva vedelo o požiadavke IVP spustiť dotazníkový zber od konca mája 2020. Vedenie ministerstva malo údaje o zapojenosti žiakov a žiačok k dispozícii od 25. augusta 2020.
