RÍM - Vrásky môžu byť signálom rizika vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Tie na čele sú prirodzenou známkou starnutia, ale keď sú hlbšie a početnejšie než by zodpovedalo genetickému vybaveniu a veku, svedčí to o zdravotnom riziku, píše taliansky denník Corriere della sera.
"Sú ukazovateľom rizikových faktorov, ako je vysoká hladina cholesterolu v krvi alebo vysoký krvný tlak. Ide o ľahko rozpoznateľný signál, ktorý nevyžaduje veľké náklady, pretože nie sú potrebné lekárske testy," vysvetľuje Yolande Esquirolová z univerzitnej nemocnice v juhofrancúzskom Toulouse.
Žena po použití krému proti vráskam upadla do kómy: Na TÚTO kozmetiku si dávajte pozor!
Na univerzite v Toulouse sa uskutočnila štúdia, ktorej sa zúčastnilo 3200 zdravých dospelých osôb vo veku 32. 42, 52 a 62 rokov. Boli im pridelené body podľa toho, ako mali hlboké a početné vrásky na čele. Žiadny bod znamenal absenciu vrások, tri body značili početné hlboké vrásky. Účastníci výskumu boli sledovaní dvadsať rokov, počas ktorých 233 osôb z rôznych príčin zomrelo. Z nich mal o15,2 percenta v hodnotení vrások dva body, 6,6 percenta malo jeden bod a 2,1 percenta nemalo žiadne vrásky. Osoby s najvyšším hodnotením, pokiaľ ide o vrásky, mali takmer desaťkrát vyššie riziko úmrtia než tie, ktoré mali hodnotenie nula. Vedci zatiaľ nepoznajú dôvod vzťahu medzi oboma javmi, ale prišli s teóriou, že to súvisí s aterosklerózou a kôrnatením ciev. Na aterosklerózu a na vrásky majú zrejme vplyv zmeny, pokiaľ ide o kolagén a oxidačný stres. Žilky na čele sú tak malé, že môžu byť citlivejšie na hromadenie plaku a vrásky tak môžu byť jedným z prvých signálov ich starnutia.
Až doteraz bola konzumácia syrov dávaná do súvislosti so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb, a to kvôli prítomnosti nasýtených mastných kyselín v nich. Kardioloógovia zvyčajne odporúčali obmedziť konzumáciu mlieka, syrov a jogurtov. Vo výskume vedenom Maciejom Banachom z Lodžskej univerzity v Poľsku, v ktorom bola analyzovaná séria štúdií publikovaných v ostatných rokoch, ktorých sa dokopy zúčastnilo až 636 000 osôb, sa ukázalo, že tieto odporúčania zrejme nie sú vôbec užitočné. Teda s výnimkou mlieka. Jeho konzumácia (nebolo špecifikované, v akom množstve) je totiž zrejme spojená so zvýšeným rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia, zatiaľ čo konzumácia fermentovaných výrobkov, ako je napríklad jogurt, súvisí s nižším rizikom. Autor štúdie navrhuje revidovať odporúčania pre pacientov s kardiovaskulárnym rizikom, pokiaľ ide o syry a jogurt a odporúčať tým, ktorí nemôžu piť menej mlieka, aby si vyberali produkt bez tuku alebo s nízkym obsahom tuku.
Banach rovnako upozorňuje, že diéty s nízkym obsahom sacharidov nie sú zdravé a je potrebné sa im vyhýbať. "Ľudia, ktorí jedia málo sacharidov, sa vystavujú väčšiemu nebezpečenstvu predčasného úmrtia na kardiovaskulárne choroby, mŕtvicu a rakovinu," uviedol. Na základe analýzy údajov o 24 000 osobách ukázal, že tomu, kto konzumuje málo sacharidov, hrozí o 32 percent vyššie riziko smrti než tým, ktorí ich zaradili do svojho jedálnička.
