MINSK - Minsk včera už druhú nedeľu po sebe zažil mohutnú demonštráciu proti autoritárskemu režimu. V centre hlavného mesta sa podľa tlačových agentúr viac ako 100-tisíc demonštrantov domáhalo odstúpenia prezidenta Alexandra Lukašenka. Niektoré zdroje informovali o dvojnásobnom počte ľudí. Úrady z ampliónov vyzývali účastníkov akcie k rozchodu a varovali pred použitím sily zo strany početných policajných aj vojenských jednotiek. Nakoniec sa ale všetko odohralo v pokoji. Protesty sa konali aj v Breste, Grodne, Vitebsku a v ďalších bieloruských mestách.
Dav s bielo-červenými vlajkami, ktoré sa stali farbami protestu, zaplnil minské námestie Nezávislosti a priľahlé ulice a skandoval heslá ako "Odíď!", "Sloboda!" či "Lukašenka do Antona (voza na prepravu väzňov a zatknutých)", vykreslil reportér agentúry AFP. Podľa neho Lukašenko, ktorý vládne 26 rokov, sa ešte nikdy nestretol s tak početným a vytrvalým odporom.
Masové protesty v Bielorusku: VIDEO Lukašenko, odíď! Hrozí zásah armády, prezident so zbraňou v ruke
"Bielorusko sa zmenilo. Lukašenko dokázal všetkých zjednotiť, od robotníkov po inteligenciu," povedal agentúre AP jeden z demonštrantov. Agentúra DPA písala o "bezprecedentnej súdržnosti občanov všetkých tried v krajine, ovládanej v sovietskom štýle aj tridsať rokov po páde komunizmu". Protesty v Minsku podľa nej nie sú ani protiruské, ani proeurópske. "Pôjdeš do práce pre diktátora? Štrajk - to je naša odpoveď," vyhlásil na demonštrácii vodca štrajkového výboru v minskej továrni na traktory.
Lukašenko so samopalom v ruke
Počas státisícovej demonštrácie sa na internete objavili zábery zachytávajúce 65-ročného Lukašenka v nepriestrelnej veste a so zbraňou v ruke. Server Tut.by poznamenal, že Lukašenkovmu kalašnikovu chýbal zásobník.
Lukašenko v sobotu pri návšteve vojenskej jednotky v západobieloruskom meste Grodno varoval pred revolúciou, ktorú sa podľa jeho slov v krajine snaží rozpútať zahraničie. Podľa agentúr oznámil, že poverí ministra obrany, aby prijal "najtvrdšie opatrenia" na ochranu celistvosti štátu. Nariadil tiež od pondelka uzavrieť štrajkujúce továrne.
Severoatlantická aliancia poprela, že by sa na poľskej a litovskej hranici s Bieloruskom zhromažďovali jej jednotky, ako tvrdil Lukašenko v Grodne, ktoré je blízko hraníc s Poľskom aj s Litvou.
Ľudské reťaze
Obvinenia poprel aj litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý sa aj so svojou predchodkyňou Daliou Grybauskaiteovou a desiatkami tisíc ďalších Litovčanov v nedeľu zapojil do ľudskej reťaze, siahajúcej z Vilniusu až po hranice s Bieloruskom. Akcia na podporu bieloruského volania po demokracii sa odohrala v deň výročia ľudskej reťaze na Pobaltí v roku 1989, kedy státisíce Estóncov, Litovčanov a Lotyšov takto dali najavo túžbu po nezávislosti. V Rige na akciu na podporu Bielorusov prišlo podľa ruskej redakcie BBC asi 400 ľudí, vrátane lotyšského prezidenta Egilsa Levitsa. Podobné akcie sa uskutočnili aj v ďalších mestách po svete, v Prahe symbolickú ľudskú reťaz vytvorili v nedeľu večer na Karlovom moste asi dve stovky ľudí.
Protesty v Bielorusku prepukli po prezidentských voľbách z 9. augusta, ktoré podľa úradov šiestykrát vyhral Lukašenko, tentokrát s viac ako 80 percentami hlasov, zatiaľ čo opozičná kandidátka Sviatlana Cichanouská získala desať percent. Veľa Bielorusov považuje tento výsledok za sfalšovaný. Opozícia, rovnako ako Európska únia, výsledok volieb neuznáva. Protesty, ktoré nezašliapali ani brutálne policajné zákroky v prvých dňoch po voľbách, dnes pokračovali pätnástym dňom.
