BRATISLAVA - Na Slovensku udrela druhá vlna pandémie nového koronavírusu a odborníci očakávajú, aký to bude mať dopad na chod už tak ťažko skúšanej ekonomiky. Vláda medzičasom vyhlásila, že v prepad ekonomiky v druhom kvartáli je už pomalší v porovnaní s inými krajinami EÚ. O tom, čo nás ešte čaká a ako hodnotí tento stav sme sa pýtalí ekonóma Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Ako hodnotíte tlačovú konferenciu premiéra Igora Matoviča, kde spolu so štátnym tajomníkom ministerstva financií Marcelom Klimekom hovorili o pomalšom prepade ekonomiky za druhý kvartál, väčšina krajín EÚ zaznamenala väčší pokles?
Nie je sa z čoho tešiť, stále medziročne ekonomika vyprodukovala o 12%, čo je nevyhnutný dôsledok koronakrízy a zavretia časti ekonomiky. Aktuálne sa zdá, že tretí kvartál by mohol byť snáď ešte lepší, vidíme to na príklade závodu Kia, ktorý spúšťa už tretiu zmenu.
Rozhodne sa tu ale zásluhy nemôžu pripisovať vláde. Vláda nevytvára dopyt po našich produktoch, väčšinou dotovala zotrvanie v zamestnaní tých, ktorí nemali pre koho vyrábať. Dotácie boli buď z eurofondov, alebo na úkor deficitu, čiže si vláda zobrala budúce dane a minula ich už dnes.
Ekonomika je príliš veľká na to, aby v tom čase pár sto miliónov eur, ktoré vláda poslala v rámci prvej pomoci, urobilo razantnejšiu zmenu. Sme tak silno exportne orientovaná ekonomika, že sme súčasťou európskej ekonomiky a keď tá nekupuje naše produkty, máme veľký problém.
Prináša štýl monotónneho exportného štýlu ekonomiky, akým Slovensko na základe automobiliek funguje, nejaké iné riziká?
Je to pochopiteľné. Mať export na úrovni vyše 90 percent HDP je samo o sebe rizikové v tom, že keď sa napríklad obmedzia hranice, voľný pohyb tovarov, tak to naša ekonomika veľmi pocíti. Našťastie, prvá vec, na ktorej sa v EÚ počas koronakrízy dohodli, bolo, že prenos tovarov, práca kamionistov bude pokračovať a vlaky budú jazdiť. To nám veľmi pomohlo a aj keď došlo k poklesu predaja áut, tak sa nejaké autá vyrábali a predávali – existoval odbyt.
Päť miliónov Slovákov je v porovnaní s celou Európou a západom stále chudobných na to, aby mohli chcieť žiť sami z vlastnej výroby a spotreby. Pre Slovensko, ktoré nemá žiadne špeciálne prírodné bohatstvo, nie je špeciálne atraktívne pre turistov, nemáme tradíciu výskumu a vývoja je export nevyhnutná voľba. My budeme vždy orientovaní na export. Otázkou je len to, či to bude výroba, alebo produkcia služieb.
Kto bude po spustení vakcinácie a zvládnutí krízy najviac profitovať? Zamestnanci, zamestnávatelia alebo živnostníci?
Je obrovská neistota v tom, aká vakcína a kedy vôbec príde. Je to hlavne preto, lebo my si tú vakcínu predstavujeme ako 20 rokov vyladené očkovanie na osýpky. Teraz však bude nové vakcína, ktorá nemusí mať rovnaké účinky na všetkých. Primárne z toho vyplýva, že každý bude chcieť ochrániť tie najzraniteľnejšie vrstvy. Ide napríklad o seniorov alebo ľudí s dlhodobými ochoreniami.
Myslím si, že zvlášť priemyselná výroba, kde prerušenie alebo výpadok jedného tímu na linke môže ohroziť celú výrobu, tak práve tam by mali byť motivovaní si zakúpiť vakcíny. Tam však nie je možnosť donútiť pracovníkov k tomu, aby si ich nechali aplikovať. Je to veľmi závisle na báze dobrovoľnosti ľudí.
Poučili sa ľudia z prvej vlny? Hovorím hlavne o masovej uzávierke prevádzok v apríli, ktorá ekonomiku zasiahla.
Na jednu stranu si myslím, že sa poučili a zistili, že to bolo zbytočne prísne, aj štát bude zrejme prijímať opatrenia na lokálne problémy a nie plošne, ktoré sú nákladné a ich prínos je navyše otázny. Na druhú stranu, uvidíme čo sa stane v septembri. My sme si ten „plný mód“ kedy deti v júni nastúpili do školy ani nezažili. Je tam teda otvorená otázka, či sa to nejakým spôsobom prejaviť môže, alebo nie. Ja dúfam, že sa poučili najmä politici a ľudia na Úrade verejného zdravotníctva, ktorí snáď už nebudú uplatňovať plošný reštriktívny prístup pri nejakom prvom náraste počtu nakazených.
V zahraničnej ekonomike to tiež nevyzerá optimisticky. V Japonsku napríklad evidujú najväčší prepad od roku 1980, kedy sa tieto údaje začali merať. Paralyzované ostali export aj spotreba. Mohli by ste objektívne zhodnotiť situáciu v zahraničí? Ako sú na tom v porovnaní s nami? Trpia aj niektoré ďalšie štáty EÚ alebo sveta tým, že by mali "pribrzdený" vývoz a spotrebu do takej miery ako my?
Neviem to zhodnotiť. Môže to byť predčasné, keďže sa bavíme o jednom kvartáli. Treba povedať, že HDP je prietoková veličina. Je to iba jeden rok. Vďaka tej koronakríze nikde nespadli mosty, budovy... Veľká časť bohatstva, ktorú sme za posledných 50 rokov vo svete vytvorili ďalej existuje. Ide o dočasný výpadok, ktorý máme veľkú šancu obnoviť a znova naštartovať ekonomiku. Skôr by sme sa mali obávať toho, akým spôsobom dnes centrálne banky resp. politici sa snažia riešiť tieto problémy. Môžeme súčasní stav prirovnať k situácii, keď na miesto toho, aby sme pacienta nechali vyležať, tak sa ho snažíme nadopovať energetickými drinkami a tvárime sa, že to nie je až také zlé.
