MINSK - Bieloruské armádne jednotky na západnej hranici boli uvedené do plnej bojovej pohotovosti, oznámil v utorok tamojší prezident Alexandr Lukašenko. Prezident na zasadaní bezpečnostnej rady štátu upozornil, že v blízkosti západnej hranice narastá napätie.
"Vďaka Bohu, zareagovali sme na to a nasadili bojové jednotky našej armády na západnej hranici a uviedli ich do plnej bojovej pohotovosti. Minister obrany mi oznámil, že všetko je hotové a príslušné jednotky sú pripravené zvládnuť svoje povinnosti," citovala Lukašenka agentúra TASS. Lukašenko už skôr tvrdil, že západné krajiny zhromažďujú v regióne vojenskú silu.
Úradujúci prezident Alexandr Lukašenko vo voľbách z 9. augusta podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská 10,12 percenta. Cichanovská i zvyšní kandidáti odmietli uznať výsledky týchto volieb, ktoré považujú za nespravodlivé.
Následné masové protesty vyústili do tvrdých zásahov bieloruských bezpečnostných síl voči demonštrantom. Zranenia utrpeli stovky policajtov a protestujúcich a viac ako 6000 osôb bolo zadržaných.
Bieloruská opozícia spustila tzv. Koordinačnú radu
Bieloruská opozícia spustila tzv. Koordinačnú radu. Pre agentúru TASS to uviedli v utorok členovia zjednotenej opozície. "O zložení členov rady sa ešte nerozhodlo... Predsedníctvo a predseda rady budú zvolení v najbližších dňoch. Internetová stránka rady už poskytuje príležitosť prečítať si o jej hlavných zásadách práce," uvádza sa vo vyhlásení opozície. Tá podľa neho dúfa, že Koordinačná rada sa stane "zjednoteným zastupiteľským orgánom bieloruskej spoločnosti".
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko označil vytvorenie Koordinačnej rady za pokus o štátny prevrat. Varoval, že proti iniciátorom tejto myšlienky úrady prijmú primerané opatrenia. "Ale prísne v súlade s ústavou a zákonom. Máme dosť opatrení na schladenie horúcich hláv," zdôraznil prezident.
Macron vyzval Putina, aby podporil "pokoj a dialóg" v Bielorusku
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v utorok svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby podporil "pokoj a dialóg" v Bielorusku, kde zúria protesty proti spornému znovuzvoleniu Alexandra Lukašenka do funkcie prezidenta. Počas telefonického rozhovoru Macron "zdôraznil odhodlanie Európskej únie hrať konštruktívnu úlohu po boku bieloruského ľudu, aby násilie páchané na obyvateľstve okamžite prestalo a aby bolo možné čo najskôr dosiahnuť politické riešenie", uviedla Macronova kancelária vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP.
Toto riešenie musí rešpektovať "ašpirácie vyjadrené pokojne a masívne po niekoľko dní" protestujúcimi, ktorí požadujú odstúpenie Lukašenka, dodala Macronova kancelária. Západné veľmoci vyzývajú Rusko, spojenca Lukašenka, aby nezasahovalo do situácie. Ako totiž Kremeľ v sobotu informoval, Putin a Lukašenko sa telefonicky dohodli, že problémy v Bielorusku "sa čoskoro vyriešia".
OBSE chce pomôcť s dialógom medzi bieloruskou vládou a opozíciou
Európski lídri vyzvali v utorok na pokoj a dialóg v Bielorusku a na ukončenie násilia. Reagovali tak na protesty po spochybňovaných prezidentských voľbách, ale niektoré hlasy varovali pred zasahovaním do záležitostí tejto krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ponúkla pomoc pri uskutočnení dialógu medzi bieloruskou vládou a politickou opozíciou v krajine, uviedla švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová.
Švédsko je nastupujúcou predsedníckou krajinou v 57-člennej OBSE, kam patrí aj Bielorusko. "Povedali sme, že sme ochotní odcestovať do Minska - spolu s Albánskom, súčasným predsedajúcim štátom v OBSE - a pomôcť s dialógom, aby sa v Bielorusku dosiahla politická zmena," povedala pre Švédsky rozhlas ministerka. Lindeová uviedla, že Švédsko neuznáva znovuzvolenie prezidenta Lukašenka vo voľbách z 9. augusta. Parlamenty Litvy a Lotyšska tiež vyzvali na nové voľby v Bielorusku.
Litovskí zákonodarcovia vyhlásili, že inštitúcie Európskej únie a členské štáty EÚ a NATO by nemali uznať Lukašenka ako prezidenta a mali by uvaliť na jeho režim sankcie. Avšak litovský prezidenta Gitanas Nauseda varoval pred zasahovaním do situácie v Bielorusku. "Najdôležitejšie je, aby ani Západ, ani Východ nezasahovali do vnútorných záležitostí Bieloruska. To by nebolo oprávnené," povedal Nauseda pre Litovský rozhlas.
O bieloruských protestoch proti výsledku prezidentských volieb telefonicky diskutovali aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin. Merkelová zdôraznila, "že bieloruská vláda musí prestať s násilím proti pokojným protestujúcim, musí okamžite prepustiť všetkých politických väzňov a začať národný dialóg s opozíciou a spoločnosťou, aby sa kríza prekonala", uviedol jej hovorca Steffen Seibert.
