BRATISLAVA - Zo 121 aktivít, ktoré sa pri plnení akčných plánov Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 mali zrealizovať v roku 2019, splnili zodpovední aktéri 26. Vyplýva to z monitorovacej správy plnenia Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 za rok 2019, ktorú v streda vláda vzala na vedomie.
"Priebežne sa realizuje ďalších 54 aktivít, v príprave realizácie bolo 15 a 22 naplánovaných aktivít sa nesplnilo. Štyri aktivity neboli vyhodnotené," uviedlo Ministerstvo vnútra (MV) SR v predloženej správe, ktorá každoročne informuje o stave plnenia úloh zo strany rezortov a ďalších inštitúcií. Úlohy sa týkajú siedmich oblastí (vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie, finančné zabezpečenie, nediskriminácia a prístupy k väčšinovej spoločnosti), pre ktoré sú vytvorené a schválené akčné plány.
"Celkový objem čerpaných finančných zdrojov na plnenie opatrení v jednotlivých oblastiach stratégie v roku 2019 bol 118.186.127 eur,“ dodalo MV. Najvyššia čiastka vyčerpanej alokácie podporila projekty v oblasti zamestnanosti (55.718.533 eur) a vzdelávania (43.722.616 eur).
V prípade aktivít v oblasti bývania sa vyčerpalo 11.187.814 eur, pre aktivity na podporu zdravia 5.303.662 eur, na aktivity zamerané na zabránenie diskriminácie použili 2.244.402 eur, v prípade oblasti finančného zabezpečenia 9100 eur. Žiadne aktivity, a teda ani žiadne prostriedky sa nečerpali v prípade akčného plánu v oblasti prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti – iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie.
Materiál taktiež uvádza, že prostredníctvom dotácií Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v pôsobnosti MV v roku 2019 podporili 125 projektov v celkovej hodnote 930.448 eur. Viac ako polovica tejto sumy, 529.504 eur, sa týkala zabezpečenia technickej vybavenosti a rekonštrukcií bývania.
Splnomocnencom vlády pre vodohospodárske otázky sa stal Havlíček
Vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách so susednými štátmi končí Vladimír Novák. V stredu o tom rozhodla vláda. Do funkcie zároveň vymenovala Romana Havlíčka. Havlíček bol v roku 2017 až 2018 poverený riadením odboru stratégie a metodiky na Úrade vlády SR, a tiež pôsobil ako hlavný štátny radca pre oblasť regionálneho rozvoja.
Bol aj hlavným štátnym radcom na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Od roku 2020 pracuje na Ministerstve životného prostredia SR ako hlavný štátny radca pre úlohy v oblasti integrovaného manažmentu povodí a protipovodňovej ochrany. "V zmysle uvedených dohôd a zmluvy sú vytvorené komisie pre hraničné vody, ktoré, okrem iného, na pravidelných zasadnutiach prerokovávajú všetky otázky z oblasti vodného hospodárstva na hraničných vodách so susednými štátmi," uvádza sa vo vládnom materiáli.
Kontroly minulý rok odhalili 191 nelegálne zamestnaných cudzincov
Pri odhaľovaní nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce cudzincov v roku 2019 skontrolovala polícia spolu s inšpektorátmi práce 291 podnikateľských subjektov. Nelegálne zamestnávanie odhalila v 49 firmách, v ktorých na "čierno" pracovalo 44 Slovákov a 191 cudzincov. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o stave plnenia úloh, zámerov a cieľov migračnej politiky. Správu, ktorú na stredajšie rokovanie vlády predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR, vzal kabinet na vedomie.
V rámci kontrol zameraných na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, pobyt cudzincov a odhaľovanie obetí obchodovania s ľuďmi skontrolovali celkovo 2183 osôb, z toho 1331 občanov Slovenskej republiky a 852 cudzincov. Najviac, 142 nelegálne zamestnaných cudzincov pochádza z Ukrajiny, bez potrebných povolení pracovalo aj 25 Srbov, 18 Moldavcov a šesť Gruzíncov. "Nelegálne zamestnaní cudzinci vykonávali prácu predovšetkým v oblasti priemyselnej výroby a stavebníctva," dodal rezort vnútra. Upozornil tiež, že 56 nelegálne zamestnaných cudzincov nemalo ani oprávnenie na pobyt v SR.
Súhrnná správa bilancuje plnenie opatrení jednotlivých rezortov, prípadne iných subjektov, ako napríklad Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v oblasti migračnej politiky. Na rok 2019 prijali inštitúcie približne 80 opatrení, väčšina z nich sa priebežne plnila. "Pri napĺňaní zámerov migračnej politiky sa primerane uplatňujú princípy aktívnej účasti na úlohách Európskej únie v oblasti kontroly hraníc, prisťahovalectva a azylu, ústavnosti a zákonnosti, suverenity, regulácie migrácie, dodržiavania ľudských práv a slobôd, flexibility a zákazu diskriminácie," uviedli predkladatelia správy.
Konkretizujú napríklad, že v prípade oblasti spolupráce SR s Európskou agentúrou pre zahraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) pokračuje budovanie zahraničnej jednotky Policajného zboru. "Databáza zahraničnej jednotky k 31. decembru 2019 disponuje 405 policajtmi,“ uviedlo MV v správe. V roku 2019 bolo z tejto jednotky do zahraničia vyslaných 188 policajtov. "V rámci bilaterálnej pomoci bolo vyslaných 97 policajtov (do Macedónska 45, do Srbska 52) a do operácií organizovaných agentúrou Frontex 91 policajtov," priblížil rezort.
Obciam a VÚC vláda vykompenzuje výpadok dane z príjmov fyzických osôb
Obce a vyššie územné celky (VÚC) by mali dostať návratnú finančnú výpomoc na kompenzáciu výpadku dane z príjmov fyzických osôb v roku 2020. Vláda v stredu schválila návrh Ministerstva financií (MF) SR. Rezort priblížil, že v tomto roku zásadným spôsobom negatívne ovplyvnila hospodárenie a celkovú finančnú situáciu územnej samosprávy pandémia spôsobená ochorením COVID-19.
V dôsledku prijatých epidemiologických opatrení sa znížila ekonomická aktivita, čo sa odrazilo na negatívnom vývoji výberu dane z príjmov fyzických osôb. Výpadok dane z príjmov fyzických osôb oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na tento rok predstavuje u obcí sumu 121.527.000 eur a u vyšších územných celkov sumu 52.075.000 eur podľa prognózy MF SR za jún 2020.
"Bezúročná návratná finančná výpomoc určená na krytie výdavkov samosprávnych funkcií sa poskytne na základe žiadosti obce alebo vyššieho územného celku maximálne do výšky výpadku dane z príjmov fyzických osôb za rok 2020 so štvorročnou splatnosťou v rovnomerných ročných splátkach, pričom prvá splátka bude uhradená v roku 2024," konštatuje rezort financií v predkladacej správe.
Poskytnutie návratnej finančnej výpomoci je podmienené finančnou disciplínou subjektu územnej samosprávy, a preto nemôže byť poskytnutá subjektu, ktorý je v ozdravnom režime, nútenej správe alebo nespĺňa podmienku dodržania limitu dlhu a dlhovej služby. Navrhuje sa tiež povinnosť pre obce a VÚC použiť prostriedky z návratnej finančnej výpomoci do konca tohto roka.
Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve určuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 70 % a výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov vyšších územných celkov vo výške 30 %.
