MINSK - Bieloruské úrady vyvíjali na prezidentskú kandidátku Sviatlanu Cichanovskú tlak, aby opustila krajinu, a to cez jej manžela Siarheja, ktorý je vo väzbe vyšetrovaný vo viacerých trestných veciach. Vyhlásil to bývalý bieloruský diplomat Valeryj Capkala, ktorý sa v Bielorusku neúspešne pokúšal o registráciu ako kandidát nedávnych volieb.
Capkala to uviedol v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti. Jeho tvrdenie potvrdzuje aj vyjadrenie Cichanovskej spolupracovníčky Maryje Kalesnikavovej, ktorá v rozhovore pre portál Kyky.org informovala, že 10. augusta bola Cichanovská v sídle Ústrednej volebnej komisie v Minsku, kde bola tri hodiny "sama s dvoma zástupcami bezpečnostných síl". Podľa Kalesnikavovej "človek, ktorý sa ocitne v takejto situácii, prečíta hocičo".
Podľa inej členky štábu, Hanny Krasulinovej, Cichanovská v ten deň, 10. augusta, kontaktovala svojho advokáta a bez bližších podorobností mu oznámila, že "sa rozhodla". Podľa Krasulinovej potom Cichanovská sama, bez sprievodu, opustila ÚVK a jej štábu sa s ňou nedarilo spojiť a nikto nevedel, kde je. Volebný štáb Cichanovskej v utorok vyhlásil, že úrady sa domáhali jej odchodu z krajiny výmenou za prepustenie šéfky jej volebného štábu Maryje Marozovej.
V utorok ráno sa na sociálnych sieťach objavila videonahrávka, v ktorej Cichanovská vysvetľuje, že z Bieloruska odišla kvôli svojim deťom. "Nech vás Boh ochraňuje, aby ste stáli pred takou voľbou ako ja," uviedla bez bližších podrobností. Krátko po tomto prvom videu sa objavilo druhé Cichanovskej vyhlásenie, v ktorom žiadala Bielorusov, aby prestali s protestmi proti výsledkom prezidentských volieb.
Portál Meduza.io spresnil, že toto vyhlásenie bolo zverejnené na provládnom internetovom kanále pre skupinovú komunikáciu Žoltyje slivy, pričom bez uvedenia zdroja. Nie je teda jasné, kedy a kde bol videozáznam vyhotovený. Zachytáva Cichanovskú, ako číta text "svojho" vyhlásenia z papiera bez toho, aby čo len raz pozrela do objektívu kamery.
Portál Meduza.io informoval, že litovské úrady udelili Cichanovskej vízum, ktoré jej umožňuje zostať v krajine jeden rok. Fakt, že Cichanovská je v Litve, potvrdil aj litovský minister zahraničných vecí Linas Antanas Linkevičius. Stalo sa tak po tom, ako vznikli obavy o kandidátkinu bezpečnosť, keďže bola v pondelok večer nezastihnuteľná. "Dorazila do Litvy a je v bezpečí," uviedol Linkevičius, avšak pre tlačovú agentúru neposkytol žiadne ďalšie informácie.
Litva, ktorá je členom Európskej únie a NATO a taktiež bola súčasťou Sovietskeho zväzu, poskytla už v minulosti útočisko predstaviteľom bieloruskej či ruskej opozície. Krátko pred záverom predvolebnej kampane sa objavila informácia, že Cichanovskej deti v sprievode jej matky opustili Bielorusko a sú v niektorej z členských krajín EÚ. Z obavy o svoju bezpečnosť z Bieloruska odišiel aj Capkala so svojimi deťmi. Na sklonku minulého týždňa sa k nim pripojila aj Capkalova manželka Veranika, ktorá sa dovtedy výrazne angažovala v Cichanovskej kampani.
Bieloruská opozícia zakladá výbor národnej spásy
Bieloruská opozícia zakladá výbor národnej spásy a navrhne Sviatlane Cichanovskej, aby doň vstúpila. Agentúru RIA Novosti o tom v utorok informoval Valeryj Capkala, ktorého bieloruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) odmietla zaregistrovať ako kandidáta do nedávnych prezidentských volieb. Vysvetlil, že do výboru národnej spásy chcú prizvať "všetky zainteresované sily".
Spresnil, že hlavné ciele výboru budú totožné s tými, ktoré počas kampane deklarovala Cichanovská. Tá sa pred voľbami spojila nielen s Capkalovým predvolebným štátom, ale aj s tímom ďalšieho nezaregistrovaného kandidáta, Viktara Babaryku. Capkala súčasne potvrdil, že Cichanovskú, ktorá opustila Bielorusko a momentálne sa zdržiava v Litve, budú s návrhom kontaktovať. Aj samotný Capkala sa momentálne zdržiava v zahraničí - v Rusku -, kam odišiel aj s deťmi v obave o ich aj svoju bezpečnosť.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Podľa ÚVK sa ich víťazom stal úradujúci prezident Alexandr Lukašenko. Opoziční kandidáti - okrem Cichanovskej aj predseda Bieloruskej sociálnodemokratickej strany (BSDH) Siarhej Čeračeň, bývalá poslankyňa bieloruského parlamentu Hanna Kanapacká a spolupredseda hnutia Hovor pravdu Andrej Dzmitryjev - tento výsledok odmietajú akceptovať.
ÚVK v utorok potvrdila, že prijala Cichanovskej sťažnosť na výsledok prezidentských volieb. V reakcii na výsledok volieb vypukli v Bielorusku v nedeľu večer úradmi nepovolené protestné zhromaždenia, ktoré polícia brutálne potlačila. Spravodajský portál Meduza.io informoval, že polícia v Minsku rozohnala v utorok popoludní niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa zišli v blízkosti stanice metra Puškinova, kde v pondelok večer utrpel smrteľné zranenie jeden z účastníkov protestov. Ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že tomuto mužovi vybuchlo v rukách výbušné zariadenie, ktoré chcel hodiť smerom k zasahujúcim policajtom.
EÚ hrozí Minsku sankciami
Európska únia v utorok deklarovala, že nedeľné prezidentské voľby v Bielorusku neboli slobodné ani spravodlivé. EÚ súčasne skúma možnosť uvalenia sankcií na osoby zodpovedné za policajné násilie voči občanom Bieloruska a za manipuláciu s výsledkami volieb. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil šéf európskej diplomacie Josep Borrell a na ktorom sa dohodli ministri zahraničných vecí všetkých 27 krajín EÚ.
"Voľby (v Bielorusku) neboli ani slobodné ani spravodlivé. Úrady sa uchýlili k neprimeranému a neprijateľnému násiliu. Budeme študovať činnosť bieloruských orgánov v tejto situácii a dôkladne prehodnotíme naše vzťahy s Bieloruskom, čo môže zahŕňať aj prijatie adresných opatrení voči osobám zodpovedným za násilie a falšovanie volebných výsledkov," uvádza sa vo vyhlásení.
Za víťaza prezidentských volieb v Bielorusku bol Ústrednou volebnou komisiou vyhlásený Alexander Lukašenko s 80,08 percentami hlasov. Jeho najvýraznejšia súperka Sviatlana Cichanovská získala podporu 10,09 percenta voličov. Cichanovská i ďalší prezidentskí kandidáti odmietli uznať oficiálne výsledky volieb.
Litva je pripravená poskytnúť politický azyl
Litva je pripravená poskytnúť politický azyl predstaviteľom bieloruskej opozície. Podľa agentúry RIA Novosti to v utorok uviedla litovská ministerka vnútra Rita Tamašuniené. "Pozorne sledujeme situáciu v Bielorusku a pripravili sme akčný plán pre prípad zvýšenia počtu bieloruských občanov, ktorí požiadajú o azyl v Litve," informovala ministerka.
Dodala, že osoby, ktoré sa uchádzajú o azyl a požiadajú o štatút utečenca, azyl v Litve dostanú. Ubezpečila, že Litva je im pripravená "pomôcť, kým sa vytvoria podmienky pre ich bezpečný návrat domov." Tamašuniené súčasne vyjadrila znepokojenie nad postupom bieloruských úradov pri potláčaní prebiehajúcich protestov proti výsledkom nedeľných prezidentských volieb v Bielorusku.
V utorok sa v médiách objavila informácia, že do Litvy sa uchýlila už Sviatlana Cichanovská, hlavná súperka bieloruského úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka. Šéf litovskej diplomacie Linas Linkevičius v súvislosti s tým uviedol, že Cichanovská je so svojimi deťmi a v bezpečí. Podľa neho jej litovská vláda poskytla byt i ochranku. "Je tu s vedomím (litovskej) vlády a má štatút hosťa," dodal.
Linkevičius povedal, že Cichanovská mala litovské vízum ešte pred odchodom z Bieloruska, "čo znamená, že môže zostať v Litve rok bez obmedzení". Minister dodal, že tento fakt zrejme zavážil, keď sa rozhodovala o tom, ktorá z krajín sa stane jej útočiskom. Informoval tiež, že v Litve je so svojimi deťmi aj šéfka Cichanovskej volebného štábu Maryja Marozová. Cichanovská podľa vyjadrenia svojho volebného štábu do Litvy odcestovala pod tlakom bieloruských úradov, a to práve výmenou za prepustenie Marozovej, ktorú polícia vzala do vyšetrovacej väzby.
Capkalová vyzvala na uznanie Cichanovskej za víťazku volieb
Na uznanie Sviatlany Cichanovskej za jedinú legitímne zvolenú prezidentku Bieloruskej republiky vyzvala v utorok členka jej štábu Veranika Capkalová. Vyhlásila tiež, že úradujúci prezident Alexandr Lukašenko klame, keď tvrdí, že protesty proti výsledku prezidentských volieb sú organizované zo zahraničia. Informovala o tom agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvolala na obsah Capkalovej videoposolstva.
Agentúra TASS medzičasom uviedla, že bieloruské ministerstvo zahraničných vecí je pripravené poskytnúť "nespochybniteľné" fakty svedčiace o zasahovaní do vnútorných záležitostí Bieloruska zo strany cudzích štátov. Podľa Capkalovej však "Lukašenko sprosto klame", keď tvrdí, že protesty sú riadené zo zahraničia, odkiaľ blokujú aj internet a mobilné komunikácie. "Klamali nás 26 rokov a pokračujú v tom aj naďalej," vyhlásila Capkalová.
Capkalová je manželkou bývalého bieloruského diplomata Valeryja Capkalu, ktorého Ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať ako kandidáta nedeľných volieb. Capkalov tím následne pred voľbami podporil Cichanovskej volebný štáb a pridal sa k nim aj tím ďalšieho neúspešného uchádzača o registráciu do prezidentských volieb Viktara Babaryku.
Podľa spravodajského portálu Meduza.io sa v utorok večer v uliciach Minska znovu začali zhromažďovať nespokojní občania. Polícia má v uliciach odstavené skriňové vozidlá na prevoz zadržaných, ako aj vodné delá. Údajne už aj opäť začala so zatýkaním. Agentúra RIA Novosti v utorok podvečer informovala, že polícia v Minsku uzavrela niekoľko staníc metra a obmedzuje aj cestnú dopravu.
V nedeľu, po zatvorení volebných miestností, i v pondelok sa v mnohých mestách Bielorusku konali zhromaždenia občanov žiadajúcich spravodlivé sčítanie hlasov a odmietajúcich deklarované Lukašenkovo víťazstvo. Polícia za podpory armády proti demonštrantom zasiahla silou. Zadržaných bolo niekoľko stoviek ľudí vrátane novinárov, a to i zahraničných: ruský i poľských.
Mnoho demonštrantov počas brutálnych zásahov policajtov utrpelo zranenia. V nemocniciach je hospitalizovaných najmenej 200 osôb, väčšinou s ľahšími zraneniami informovalo bieloruské ministerstvo zdravotníctva, ktoré súčasne potvrdilo smrť jedného z protestujúcich. Ľudskoprávne centrum Viasna však v súvislosti so zranenými uviedlo, že viacerí utrpeli vážne zranenia - končatín i hlavy -, ktoré si vyžiadali aj chirurgické zákroky.
Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Poľska chcú zasadnutie diplomatov EÚ
Ministri zahraničných vecí Lotyšska, Estónska, Fínska a Poľska vyzvali v utorok na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci s cieľom prediskutovať súčasnú politickú krízu v Bielorusku. Informovala o tom agentúra AFP. Za iniciatívou mimoriadneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ stoja šéfovia estónskej, fínskej, lotyšskej a poľskej diplomacie Urmas Reinsalu, Pekka Haavisto, Edgars Rinkevičs a Jacek Czaputowicz. Svoju výzvu zverejnili v Rige pri príležitosti 100. výročia podpísanie mierovej zmluvy medzi Lotyšskom a sovietskym Ruskom.
Situácia v Bielorusku bola podľa AFP stredobodom ich spoločnej tlačovej konferencie, na ktorej všetci štyria ministri podporili návrh na európske stretnutie na najvyššej úrovni, ktorý v pondelok predložil Czaputowicz. Upozornili, že táto výzva už bola zaslaná na posúdenie šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi, ktorý predsedá ministerským radám v oblasti zahraničnej politiky.
"Stále existuje priestor na dialóg," povedal Rinkevičs, hostiteľ utorňajšieho stretnutia na otázku, či netreba, aby EÚ uvalila sankcie na Bielorusko, kde vládnuci režim po sporných prezidentských voľbách silou zasahuje proti demonštrantom a novinárom. Podľa Rinkevičsa existuje riziko, že prípadné nové sankcie ešte viac "globálnu závislosť" Bieloruska na Ruskej federácii.
"Nie je bežné, že opoziční kandidáti utekajú zo svojej vlastnej krajiny. So sankciami musíme byť opatrní, pretože musia byť uvalené takým spôsobom, aby sa nedotkli bežných bieloruských občanov alebo občanov iných krajín žijúcich a pracujúcich v Bielorusku," vysvetlil šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto.
Ministri zahraničných vecí Lotyšska a Poľska, čiže štátov, ktoré zdieľajú spoločné hranice s Bieloruskom, zároveň uviedli, že ich krajiny sú ochotné prijať bieloruských opozičných politikov. Ich odkaz je reakciou na odchod prezidentskej kandidátky Sviatlany Cichanovskej do Litvy.
Najúspešnejšia vyzývateľka prezidenta Alexandra Lukašenka napadla výsledok nedeľňajších prezidentských volieb, v ktorých podľa úradov Lukašenko získal viac ako 80 percent hlasov. Lukašenko medzitým ocenil zákroky orgánov činných v trestnom konaní proti nespokojným demonštrantom a obvinil opozíciu z prijímania zahraničnej podpory z krajín, ako sú Poľsko alebo Česká republika.
Bielorusko žiada od susedov zdržalivosť v reakciách na dianie
Minsk sa v utorok obrátil na susedné krajiny so žiadosťou, aby k udalostiam v Bielorusku nevydávali unáhlené reakcie, pretože by to mohlo prispieť k nestabilite v bieloruskej spoločnosti. Uvádza sa to vo vyhlásení tlačovej služby bieloruského ministerstva zahraničných vecí. Bieloruský rezort diplomacie podľa agentúry RIA Novosti označil za "absolútne neprijateľné" to, "ako rýchlo niekoľko európskych predstaviteľov vydalo dôležité vyhlásenia týkajúce sa Bieloruska bez toho, aby sa snažili objektívne porozumieť situácii a reálne ju vyhodnotiť".
Ministerstvo však súčasne uviedlo, že mu nie sú ľahostajné reakcie zahraničia na priebeh a výsledky nedeľných prezidentských volieb. Rezort sa však pritom vyjadril, že "niektoré významné závery" na najvyššej či vysokej úrovni vychádzajú z "jednostranných informácií a jasných klamstiev". Ako príklad ministerstvo uviedlo informáciu o smrti jednej osoby, ktorá sa neskôr ukázala ako nepravdivá.
Dementi pôvodnej správy však už nikto nezverejnil, upozornilo ministerstvo. Z textu jeho vyhlásenia nie je jasné, o aký incident s následkom smrti ide, ale bieloruské ministerstvo zdravotníctva v utorok podľa portálu Meduza.io potvrdilo smrť jedného účastníka protestov. Spresnilo, že svojim zraneniam podľahol ešte pred príchodom záchranárov.