BRATISLAVA – Balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý vo štvrtok (9. 7.) schválil parlament, je podľa poradkyne ministra hospodárstva Jany Kiššovej najväčším balíkom opatrení na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov v histórii.
„Takéto masívne rušenie povinností, poplatkov, kontrol a rôznych bariér tu ešte nebolo,“ komentovala v Tablet.TV 114 opatrení z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR. „Je to roky zbieraný diapazón rušenia rôznych nezmyslov, byrokratických povinností a hlúpostí. Nie iba náš, toto všetko sa x- krát komunikovalo so zamestnávateľmi, s odbornou obcou a rôznymi záujmovými združeniami,“ povedala.
Je to výsledok dohody v koalícii
„Niekde sa ruší priamo povinnosť a niekde, kde to nechceme úplne zrušiť, len považujeme za neprimerané dávať podnikateľovi za drobný nedostatok rovno pokutu, rušíme tú pokutu,“ dodala Kiššová s tým, že týchto 114 opatrení je výsledkom dohody v koalícii, aj MH SR s jednotlivými rezortmi.
Druhý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý chce ministerstvo predložiť na jeseň, podľa nej prinesie popri rušení nadbytočnej byrokracie aj hlbšie zmeny. Osobne by privítala najmä návrat k rovnej dani. „My sme to mali vždy v programe, minister Richard Sulík bol ako vtedajší poradca Ivana Mikloša autorom myšlienky rovnej dane. Samozrejme, je to najprv priestor na diskusiu na koaličnej rade,“ konštatovala Kiššová.
Ministerstvo robí množstvo opatrení
Ministerstvo podľa nej robí množstvo opatrení, ktoré majú podnikateľskému sektoru pomôcť prekonať krízové časy. „Bola to jednak pomoc živnostníkom a SZČO, ktorí v tomto čase stratili príjem. Sú to rôzne odklady splátok, úverových, lízingových, možnosti čerpania zvýhodnených úverov s garanciou štátu. Sú to rôzne odklady úrokov. Pre cestovný ruch vznikla možnosť zaviesť vouchre namiesto okamžitého vrátenia peňazí,“ povedala.
Finančne náročné boli podľa nej opatrenia na udržanie zamestnanosti počas mesiacov, keď bolo množstvo prevádzok zatvorených a aktuálne preplácanie časti nájmov za toto obdobie. „Prišli sme s viacerými alternatívami a finálna vznikla dohodou na koaličnej rade. Filozofiou návrhu je, aby štát nediktoval, ako to bude, ale dal k dispozícii možnosti. A tie sú také, že ak sa prenajímateľ vzdá časti nájmu, maximálne do výšky 50 percent, tak štát nájomcovi takou istou sumou prispeje. A pokiaľ sa prenajímateľ nevzdá časti nájmu, nezľaví, tak musí strpieť odklad platby nájmu za toto obdobie, ktorý sa mu bude postupne preplácať 48 mesiacov. Teda štyri roky,“ konštatovala Kiššová.
Podnikatelia môžu so štátom komunikovať elektronicky
Ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú, môžu požiadať ministerstvo o preplatenie časti nájmu za čas, keď bola prevádzka povinne zatvorená. „Žiadať je možné iba elektronicky. Dnes už majú všetci podnikatelia povinnosť komunikovať so štátom elektronicky a majú zriadenú elektronickú schránku. Nemal by byť problém používať ani elektronický podpis. Nad rámec tohto sme pripravili množstvo návodov, príručky, ako postupovať, čo potrebuje prenajímateľ, čo nájomca, ako sa majú dohodnúť, aký formulár majú vyplniť. Všetko vrátane videonávodov nájdete na našom webe najmy.mhsr.sk,“ povedala Kiššová. V krajských mestách je možné hľadať informácie aj v klientskych centrách Slovak Business Agency.
Ak príde žiadosť nesprávne vyplnená alebo nepodpísaná, žiadateľ o tom podľa nej dostane informáciu automaticky a môže poslať opravený formulár znova. Napriek počiatočným obavám, či aplikácia v praxi zvládne nápor žiadateľov, sa podľa nej nábeh podaril úspešne. Termín, dokedy je možné žiadať, je 30. novembra.
