WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump poprel informácie niektorých médií, že počas piatkovej demonštrácie v blízkosti Bieleho domu vyvolanej úmrtím Afroameričana pri zatýkaní, ho agenti Tajnej služby Spojených štátov (USSS) odviedli v záujme jeho bezpečnosti do bunkra. Pripustil, že v bunkri bol, ale len krátko v rámci prehliadky, informovala spravodajská televízia CNN.
"Povedali mi, že by bolo dobré ísť sa pozrieť dolu, pretože ho možno budem niekedy potrebovať. Bol som tam veľmi krátko. Bol som tam cez deň, nie v noci," povedal Trump v rozhovore pre Fox News radio. Ďalej uviedol, že v bunkri už bol aj predtým dva alebo trikrát, a to vždy na prehliadke. V bunkri navrhnutom na použitie v núdzových situáciách, ako sú teroristické útoky, strávil Trump takmer hodinu, uviedla v pondelok agentúra AP s odvolaním sa na člena Republikánskej strany blízkeho Bielemu domu, ktorý nechcel byť menovaný, keďže nemal oprávnenie verejne sa vyjadrovať o súkromných záležitostiach hlavy štátu.
Túto informáciu potvrdil aj nemenovaný člen Trumpovej administratívy. Ako prvý o nej písal denník New York Times. Dva informované zdroje podľa CNN potvrdili, že do bunkra vzali aj prvú dámu Melaniu Trumpovú a jej syna Barrona. Keď sa objavili prvé správy o Trumpovom pobyte v bunkri, prezident trval na tom, aby bol vyfotografovaný mimo Bieleho domu, čo v pondelok nakoniec viedlo k jeho návšteve Kostola sv. Jána, známeho aj ako "kostol prezidentov", kde na bohoslužby chodili mnohí prezidenti.
Musel k nemu ale dôjsť pešo, a tak prikázal bezpečnostným zložkám, aby stovky demonštrantov v okolí Bieleho domu rozohnali slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Následne však tvrdil, že o tom, ako bezpečnostné zložky rozohnali demonštrantov pred jeho návštevou kostola, nevedel. Podľa médií však výbuchy granátov bolo možné počuť už z Ružovej záhrady Bieleho domu.
Minister obrany odmieta nasadenie armády voči protestujúcim
Americký minister obrany Mark Esper sa v stredu dištancoval od vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vzhľadom na pretrvávajúce protesty vyvolané smrťou Afroameričana Georgea Floyda uviedol, že v prípade potreby povolá aj príslušníkov armády. Podľa Espera si súčasná situácia nasadenie profesionálnych vojakov nevyžaduje, uviedla agentúra DPA.
Nasadenie príslušníkov ozbrojených síl by malo byť podľa Espera "krajným riešením". Dodal, že nepodporuje uplatnenie federálneho zákona z roku 1807 (Insurrection Act), ktorý dáva americkému prezidentovi za určitých podmienok plnú moc povolať na potlačenie povstania na území Spojených štátov Národnú gardu a príslušníkov armády alebo námorníctva.
Trump v pondelok vyzval guvernérov jednotlivých štátov, aby v záujme obnovenia poriadku nasadili proti protestujúcim "dostatočný počet príslušníkov Národnej gardy", ktorí "ovládnu ulice". Ak guvernéri nezakročia, povolá do ulíc príslušníkov ozbrojených síl USA, ktorí "za nich problém rýchlo vyriešia".
Esper uviedol, že rasizmus v USA je "skutočný" a je dôležité o tejto téme hovoriť. Prisľúbil, že cieľom rezortu obrany je skoncovať s rasizmom. Zabitie Floyda nazval "hrozným zločinom". George Floyd zomrel 25. mája v Minneapolise v štáte Minnesota pri zásahu belošských policajtov, keď ležal spútaný na zemi a jeden z nich mu niekoľko minút kľačal na krku.
Pri zatýkaní sa opakovane sťažoval, že nemôže dýchať. Sanitka následne odviezla bezvládne telo 46-ročného Floyda do nemocnice, kde ho vyhlásili za mŕtveho. Neprimeraný zásah, ktorý okolostojaci nakrútili na video, vyvolal po celých USA protesty, ktoré vyústili do násilností.
