BRATISLAVA - S plynúcim časom v mimoriadnych podmienkach protiepidemických opatrení ľudia prestávajú tvrdiť, že zásadne ovplyvňujú ich každodenný život. Vyplýva to zo série prieskumov Slovensko v čase pandémie. V poradí štvrtý prieskum na vzorke 1000 respondentov realizovala spoločnosť Actly v termíne 24. až 27. apríla.
Spoločnosť v správe z aktuálneho prieskumu uvádza, že tak, ako sa postupne oslabuje vplyv pandemickej situácie na bežný život, pribúda aj počet ľudí, ktorí sú náchylní vnímať aj jej pozitívne efekty. "V súčasnosti je to už každý druhý respondent. Po prvýkrát je ich viac ako tých, ktorí vidia prevahu negatív," vysvetlili s tým, že ženy vnímajú dosahy pandémie na svoj život pozitívnejšie.
Z prieskumu tiež vyplýva, že dve z troch domácnosti už cielene šetria, pritom každá piata znižuje svoje výdavky výrazným spôsobom.
Zatiaľ, čo na konci marca čakali dve tretiny ľudí na Slovensku, že koniec radikálnych obmedzení príde v máji alebo v júni, momentálne dve tretiny neočakávajú návrat do bežného života skôr ako v júli. Pribúdajú najmä takí, ktorí si myslia, že to bude v septembri alebo neskôr.
Čo nám najviac chýba?
Po šiestich týždňoch od prvých zásadných obmedzení ľudia uvádzajú, že im chýbajú predovšetkým kontakty s blízkymi, teda s rodinou alebo priateľmi. Chýbajú približne 80 percentám ľudí.
Ďalej im chýbajú rodinné oslavy, služby pre vzhľad a relax vrátane kaderníctiev, pohostinských zariadení, rekreácie a cestovania. Približne tretine ľudí chýbajú nákupné centrá, bohoslužby či športoviská. Z kultúry chýba ľuďom predovšetkým kino a koncerty či festivaly.
Obavy rodičov, nie študentov
Obavy z toho, že zatvorenie škôl ovplyvní úroveň vzdelania, majú predovšetkým rodičia školopovinných detí. Väčšina študentov sa však dosahu koronakrízy na úroveň svojho vzdelania neobáva. Skoro polovici študentov (48 percentám) škola nechýba.
Z prieskumu tiež vyplýva, že na konci apríla pociťuje strach z nákazy novým koronavírusom omnoho menej ľudí ako predtým. Prvýkrát od začiatku pandémie je ich menej ako polovica (46 percent). Podiel tých, ktorí majú z nákazy obavy, mierne rastie s vekom.
Ani vo vyšších vekových kategóriách ich však nie je ani polovica. Po mesiaci od prvého prieskumu majú stále najväčšiu podporu tie opatrenia, ktoré sa týkajú zdravia a prevencie šírenia nákazy, opatrenia na ochranu seniorov a na fungovanie zdravotníctva.
Ich podpora jednoznačne prevažuje nad kritikou. Naopak, menej ako polovica dospelých je spokojná s opatreniami, ktoré súvisia s ekonomickou existenciou rodín, teda zamestnanosťou, sociálnymi istotami a podporou firiem. Plán na postupné uvoľňovanie obmedzení oslovil viac ako polovicu (59 percent) opýtaných, úplne sa s ním stotožňuje 14 percent.