AMSTERDAM/SINGAPUR - Svetové mestá od Singapuru po Amsterdam závadzajú v rámci koronavírusovej krízy nové opatrenia, ktorých cieľom je ekologická udržateľnosť, potravinová sebestačnosť či zlepšenie životnej úrovne. Podľa urbanistov sa však tieto opatrenia čoskoro stanú normou, píše Thomson Reuters Foundation (TRF), charitatívna súčasť spravodajskej a informačnej spoločnosti Thomson Reuters.
Medzinárodný menový fond (MMF) v súvislosti so súčasnou pandémiou ochorenia COVID-19 varoval pred jedným z najprudších prepadov ekonomiky od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Medzinárodná organizácia práce (ILO) zas uvádza, že obmedzenie výroby a uzávierky podnikov celosvetovo zasiahli až štyroch z piatich zamestnancov.
Pandémia bude mať vplyv na mnohé odvetvia, vrátane urbanizmu. "Výnimočná doba si vyžaduje výnimočnú odozvu. Väčšina hlavných inovácií v odbore mestského plánovania a dizajnu v dejinách bola založená na snahe zlepšiť zdravie," hovorí Tony Matthews, ktorý vyučuje urbanizmus a územné plánovanie na austrálskej Griffithovej univerzite. Podľa neho podobnú vlnu inovácií spustí aj COVID-19. Mestá sa budú snažiť dosiahnuť väčšiu sebestačnosť a odolnosť s dôrazom na dopravu, energiu a dostatok potravín.
Štúdie potvrdzujú, že to nebude prvýkrát, kedy epidémie viedli ku zmenám v plánovaní miest. Epidémia cholery v 30. rokoch 19. storočia viedla k lepším hygienickým opatreniam v Londýne a ďalších mestách. Keď na začiatku 20. storočia zas vypukla tuberkulóza v New Yorku, veľkomesto vďaka tomu vylepšilo systém hromadnej dopravy a bytovú reguláciu. V súčasnosti mestské úrady od kolumbijskej Bogoty po americkú Philadelphiu skúmajú možnosti mobility, pridávajú cyklistické pruhy a v niektorých uliciach úplne zakazujú automobilovú dopravu, aby ľudia mohli bezpečne dodržiavať rozostupy. Podľa odborníkov na urbanizmus ide o opatrenia, ktoré v mestách vydržia dlhodobo. Starostka Paríža Anne Hidalgová chce napríklad dosiahnuť "štvrťhodinové mesto", kedy možno všetky záležitosti každodenného života vybaviť v okruhu 15 minút od domova. Mali by byť dosiahnuteľné chôdzou, jazdou na bicykli, prípadne hromadnou dopravou, čo by pomohlo znížiť dopravné zápchy a znečistenie a tým zlepšiť kvalitu života.
Nové opatrenia ale prinášajú i riziká. Krajiny ako Čína zavádzajú technológie, ktoré pomáhajú sledovať šírenie nákazy a presadzovať dodržiavanie karantény, a ktoré pravdepodobne pretrvajú aj po konci pandémie. To podľa odborníkov na bezpečnosť zvyšuje riziko sledovania občanov vládami jednotlivých štátov. V Singapure ochorenie COVID-19 naopak viedlo k väčšej potravinovej sebestačnosti. Mestský štát dováža 90 percent všetkých potravín, teraz sa ale chce zamerať na produkciu potravín priamo v meste. Do roku 2030 má z lokálnej produkcie pokryť zhruba 30 percent svojho potravinového dopytu.
Poľnohospodárstvo v mestách je málo preskúmané a jednoducho dosiahnuteľná oblasť s množstvom potenciálnych výhod, vrátane lepšej kvality potravín pre chudobné domácnosti či pracovných príležitostí, domnieva sa Paul Teng zo singapurského Národného inštitútu pre vzdelávanie. Vzhľadom na to, ako koronavírusová kríza zasiahla cestovný a turistický ruch, budú musieť mestá závislé na príjmoch z tejto oblasti zmeniť svoje ekonomické modely, myslí si urbanista Matthews.
Uprednostniť sociálne a ekologické ciele v budúcom rozhodovaní chce aj jedno z najväčších európskych turistických centier - holandský Amsterdam. Väčšina miest už nebude takých ako predtým, minimálne v ekonomickom zmysle. "Kríza plne odhalila zásadné slabosti našich systémov a väčšinu zavedených poriadkov prevrátila naruby. Budeme sa musieť naozaj prispôsobiť," uzatvára Matthews.
