TCHAJ-PEJ – Taiwan dokázal zabrzdiť koronavírus. Ako sa to krajine podarilo? Podľa českej študentky biotechnológie liečiv Karolíny Janouškovej, ktorá je tam od februára na stáži, za tým stoja včasné a zásadné opatrenia, než sa vírus začal šíriť, a zodpovedný prístup tamojších ľudí.
Karolína priletela do Taiwanu v úvode februára. Krajina už v tom čase hlásila prvé prípady ochorenia COVID-19. Češka, ktorá na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe študuje biotechnológiu liečiv, spočiatku zvažovala, či na stáž vôbec odísť. „Tesne pred mojím odletom sa prvé prípady koronavírusu objavili aj v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku. Rozhodla som sa teda, že poletím a od 10. februára som tu. Presvedčilo ma aj to, ako k epidémii pristupovala taiwanská vláda, ktorá to od začiatku riešila naozaj seriózne,“ povedala v rozhovore pre iROZHLAS.cz.
Cesta sa skomplikovala
Epidémia jej cestu veľmi ovplyvnila. Študentka mala pôvodne prestupovať v Hongkongu, no tri dni pred odletom nastala zmena. „Zrušili mi letenku, lebo v Hongkongu sa v tom čase vírus veľmi šíril a úrady nevedeli, kto je zdrojom nákazy. Nakoniec som letela cez Dubaj. Už počas letu sa ma pýtali, či som bola v posledných 14 dňoch v pevninskej Číne – ak by som bola, musela by som ísť po prílete do Taiwanu do 14-dňovej karantény,“ spomína Karolína.
Čítajte aj: KORONAVÍRUS Pavla žijúca v Španielsku prekonala nákazu: Spoveď o bolesti, ktorú musela znášať
Keď priletela do hlavného mesta Tchaj-pej, na letisku boli termokamery aj zdravotnícky personál. „Snažili sa už na letisku zachytiť cestujúcich, ktorí vyzerali, že im nie je dobre. Ďalšie opatrenia tam neboli, len sa ma znova opýtali, či som nebola v Číne.“
Češke po príchode na internát zmerali teplotu a opýtali sa jej, či letela cez Hongkong alebo Makao. „Niektorí študenti totiž prestupovali práve v týchto mestách, preto boli v strese, či vôbec dorazia.“
Taiwan ide ostatným krajinám príkladom
Taiwan, ktorý dokázal rýchlo a účinne zareagovať na šírenie nového koronavírusu, ide ostatným krajinám príkladom. V súčasnosti eviduje do 400 infikovaných.
„Myslím si, že úplne zásadné boli opatrenia na začiatku epidémie, keď vláda striktne uzavrela hranice, a to ešte predtým, ako sa vírus stihol rozšíriť. Z Wu-chanu a pevninskej Číny sa lety zakázali veľmi skoro, od tej doby ale prichádzajú ďalšie nové opatrenia. Na začiatku to bolo tak, že každý, kto z týchto krajín priletel, musel ísť na 14 dní do domácej karantény, potom ale došlo k úplnému zákazu vstupu cudzincov do krajiny a momentálne je to tak, že Taiwanci sa môžu vrátiť, ale musia ísť povinne do karantény. Keďže ale ide o ostrovný štát, hranice sa dajú zavrieť ľahko,“ skonštatovala Češka.
Tá pripisuje malý počet prípadov aj prístupu miestnych ľudí. „Majú skúsenosti s tým, čo je vírusová epidémia a sami sa chcú ochrániť. Zároveň sú tu všade vyvesené letáky, ktoré pripomínajú nosenie rúšok, hygienu a dodržiavanie vzdialenosti medzi občanmi,“ povedala a dodala, že kľúčový je aj veľký počet dostupných testov na koronavírus.
Termokamery, nálepky a dotazníky
Univerzita, na ktorej Karolína je, zaviedla online výučbu len pri účasti nad sto osôb, ostatné prednášky a kurzy prebiehajú v normálnom režime. „Ráno pred vstupom do školy mi najskôr zmerajú teplotu. V každej budove je otvorený jeden hlavný vstup, kde je služba pre meranie teploty, a ostatné vstupy sú zatvorené. Pokiaľ človek nemá teplotu, dostane nálepku, ktorá má každý deň inú farbu. Tá má slúžiť k tomu, aby vás nemuseli merať stále dokola. Okrem toho máme študentské karty, ktoré musíme vždy "odpípnuť". Tým skontrolujú, či máme vyplnené všetky dotazníky, v nich uvádzame, či nemáme nejaké symptómy a musíme poskytnúť informácie o našej cestovateľskej histórii, či sme neboli v zahraničí alebo v kontakte s niekým, kto bol v domácej karanténe alebo nakazený, prípadne prejavoval príznaky. A keď toto všetko skontrolujú, pustia nás do školy.“
Keď skontrolovaní študenti znova vstupujú do školy, musia ukázať nálepku a opäť si pípajú študentské karty. „Niekde majú aj termokamery, tam musíte zhruba na tri sekundy zastaviť, aby vás zmerali, a pokračujete ďalej. Takto je to napríklad v hlavnom meste, pokiaľ chce človek vstúpiť do metra, aj pri vstupe do múzeí, obchodných centier či lepších reštaurácií,“ opísala Češka.
Zarúškovaný Taiwan
Taiwanci sa tiež museli vzdať verejných a športových akcií, divadla či opery. Rúška sa musia nosiť len v prostriedkoch hromadnej dopravy, inde nie sú povinné. Podľa Karolíny ich však väčšina ľudí nosila aj predtým, aby sa vzájomne chránili. „Taiwanci sa snažia chrániť, ako najlepšie dokážu. Nosia rúška, aj keď to nie je povinné, a nevyhľadávajú miesta s väčším počtom ľudí, kde by sa mohli nakaziť. Berú to veľmi seriózne. Nie som síce v Česku, ale podľa toho, čo som počula a videla, mám dojem, že ľudia to spočiatku nebrali úplne vážne. Trvalo dlho, než si uvedomili, ako rýchlo sa vírus šíri, a keď sa zatvorili školy, študenti sa ďalej stretávali a chodili do parkov.“ Češka oceňuje aj prístup Taiwancov, lebo okrem nosenia rúšok dbajú na zvýšenú hygienu rúk a neustále všetko dezinfikujú.
