BRATISLAVA - Situácia okolo choroby COVID-19 je stále komplikovaná a sťažuje ju nedostatok potrebných informácií. Ak nemáme dostatok relevantných informácií, vyvstáva otázka, prečo robíme závery o chorobnosti, úmrtnosti, smrtnosti iba z prípadov ľudí, ktorí prídu s klinickými ťažkosťami? Pýta sa v najnovšom texte doktor Igor Bukovský.
Súčasne tvrdíme, že väčšina ľudí klinické ťažkosti nemá - pacientov ktorí majú ľahké respiračné problémy po telefonickej linke odkazujú na Paralen a domácu liečbu. Pacientov z tráviacimi ťažkosťami nik v súvislosti s koronavírusom nerieši.
Koľko ľudí prišlo do styku s koronavírusom a koľko ľudí už infekciu prekonalo a má vytvorené protilátky je kľúčovou informáciou. Táto informácia by mohla zásadne zmeniť pohľad na to ako je virulentný tento vírus - teda akú schopnosť má vyvolávať chorobu. Táto informácia by následne zase zásadne zmenila pohľad na úmrtnosť a smrtnosť. Až vtedy by sme informáciu, v akej fáze infekcie sa v skutočnosti nachádzame.
Testovanie stačí na jednom až dvoch tisícoch ľudí
Nejde tu o to testovať 5 mil. obyvateľov Slovenska, stačilo by testovať podľa relevantných modelov vzorky 1.000 - 2.000 obyvateľov. Takýmto testovaním môžeme zistiť do akej miery je populácia infikovaná koronavírusom - čo je kľúčová informácia. Vyšetrovanie protilátok proti vírusu SARS-CoV-2 bude už, našťastie, onedlho dostupné tiež.
Oficiálne sa začína pripúšťať, že na každého klinicky potvrdeného pacienta, oficiálne registrovaného pacienta môže existovať 6 – 7 "neoficiálnych", netestovaných, neregistrovaných pacientov. Prečo? Pretože ich ťažkosti boli tak mierne, že nepotrebovali svoje ťažkosti nahlasovať. Osobne by ma neprekvapilo, ak by na každého "oficiálneho" pacienta existovali desiatky "neoficiálnych", testovaním nepotvrdených pacientov.
A podľa názorov expertov nie je vylúčené, že na každého pozitívne testovaného pacienta už môžu existovať desiatky, ak nie stovky, ľudí, ktorí už ochorenie prekonali. To naozaj stále nevieme. Potrebovali by sme testovať a získať tieto dáta. Nielen na Slovensku, ale koordinovane aj v Česku, Nemecku a v ďalších krajinách. Ako inak to môžeme zistiť než plošným otestovaním na vzorke populácie? Je potešujúce, že sa počet testovaných ľudí postupne zvyšuje, aj keď ich stále nie dosť na to, aby sme mohli robiť kvalifikované závery.
Slovensku taliansky scenár nehrozí
Nemáme žiadny racionálny dôvod prijať obavy, že Slovensku potenciálne hrozí tzv. taliansky scenár, teda veľa infikovaných a veľa úmrtí. V našej krajine nemáme 300-tisícovú čínsku enklávu. Nežijeme v trojgeneračných domácnostiach ako mnoho Talianov. Nemáme takú „starú populáciu“ ako Taliansko a Španielsko.
Nemáme vo zvyku toľko fyzického kontaktu pri rodinných, priateľských a spoločenských stretnutiach ako je to zvykom v Taliansku a Španielsku. Existujú ešte ďalšie špecifiká, ktorá môžu vysvetľovať „taliansky scenár“. Napríklad aj to, že tam práve vďaka týmto faktorom môže byť premorená už podstatne väčšia časť populácie. Taká situácia, samozrejme, spôsobuje viac evidovaných infekcií a úmrtí v krátkom čase.
Vyvstvávajú dve kľúčové veci
Ak by však platilo, že na jedného "oficiálneho" infikovaného človeka existujú ďalší "neoficiálni", teda netestovaní pacienti s ľahkými príznakmi, ktorí tým pádom neboli zachytení ako infikovaní a k tomu by mohli existovať na každého „oficiálneho“ pacienta desiatky ľudí, ktorí už infekciu prekonali iba s ľahkými príznakmi, znamenalo by to dve veľmi zásadné veci:
1) Museli by sme – možno aj o jedno desatinné miesto – znížiť údaje o úmrtnosti a smrtnosti pri infekcii novým typom koronavírusu, čo by malo mať zásadný dopad na rozhodnutia a opatrenia štátov pre zmiernenie šírenia infekcie, teda skôr uvoľnenie opatrení.
2) Ak by bolo možné, že na jedného pacienta je 10 neoficiálych a tým pádom je tzv. premorenosť populácie už podstatne vyššia, než si myslíme, teda pandémia je už oveľa pokročilejšia, treba skončiť s drastickými opatreniami, ktoré likvidujú ekonomiku, ohrozujú psychické zdravie populácie a spôsobia aj iné oveľa väčšie problémy ako samotný vírus.
Ak táto situácia potrvá príliš dlho, obávam sa, že nás onedlho čaká veľký nárast emocionálnych a psychických porúch, nárastu závislostí, psychiatrických diagnóz a samovrážd. Stupňovanie napätia a vyššia miera agresivity je už citeľná všade tam, kde nastávajú kritické situácie v dôsledku obmedzení – v obchodoch, na pumpách, na poštách a pod.
Opatrenia by nemali škodiť viac, ako ochorenie samotné
Opatrenia proti šíreniu koronavírusu by nemali byť drastickejšie a spôsobiť väčšie spoločenské problémy aké reálne spôsobuje samotné ochorenie. Ak nejaká liečba spôsobí závažnejšie poškodenie zdravia ako choroba samotná, nemožno ju považovať za liečbu a nesmie byť používaná.
Sme naozaj iba na začiatku? Už od jesene pacienti aj lekári prvého kontaktu pozorujú, že sa bežné respiračné infekcie liečia pomerne dlhšie, než zvyčajne, pacienti kašlú ešte týždne po prekonaní akútnych prejavov infekcie. Čo ak bol vírus prítomný v našom prostredí oveľa skôr ako sme ho začali registrovať?
Ani mesiac po vypuknutí viditeľných problémov v Európe ešte nemáme dostatok dát ani relevantných informácií, ktoré by osvetlili celý kontext. Verím však, že medzinárodné vedecké úsilie pomôže zlepšiť situáciu a nárast počtu geneticky testovaných ľudí spolu s vyšetrovaním prítomnosti protilátok nám pomôže pochopiť, čo sa vlastne deje a čo s tým treba robiť tak, aby sme viac neškodili ako pomáhali.