BERLÍN - Človek po prekonanej chorobe COVID-19 získa dočasnú imunitu proti koronavírusu, ktorý ochorenie spôsobuje. Zhodujú sa na tom podľa agentúry DPA vedci, podľa ktorých takáto imunita pretrvá možno aj niekoľko rokov.
"Podľa všetkých predpokladov je človek po nákaze vírusom SARS-CoV-2 chránený pred ďalšou infekciou prinajmenšom pár rokov," povedal šéf Nemeckej imunologickej spoločnosti (DGfI) Thomas Kamradt. Presne povedať sa to podľa neho ešte nedá, lebo aj napriek dostupným testom na protilátky nebolo možné uskutočniť dlhodobý výskum, pretože choroba je známa len pár mesiacov. Pred opätovnou infekciou chránia zmienené protilátky, ktoré si telo v reakcii na nákazu vytvorí. Ako dlho táto ochrana vydrží, závisí podľa Kamradta na tom, akým tempom sa koncentrácia protilátok v krvi znižuje. Čím je vyššia, tým je ochrana silnejšia. Možnosť, že by protilátky pred novou infekciou nechránili, považuje Kamradt za mimoriadne nepravdepodobnú.
Podľa riaditeľa Inštitútu pre laboratórne medicínu na klinike Marienhospital v Stuttgarte Matthiasa Orth ale zatiaľ nie je možné s úplnou istotou konštatovať, že vytvorené protilátky pred ďalšou infekciou skutočne chráni. Nie je totiž jasné, aká koncentrácia protilátok ochranu poskytuje a ako často sa nové infekcie vyskytnú.
KORONAVÍRUS Hrozivé zistenie vedcov: Nákaza sa zrejme šíri na oveľa väčšiu vzdialenosť!
Virologička Melanie Melanie Brinkmannová z Helmholtz strediska pre výskum infekcií v Braunschweigu a vedúci Inštitútu virológie na univerzite v Giessene Friedemann Webera predpokladajú, že po chorobe získa človek ročnú až dvojročnú imunitu. Svoj názor opierajú o doterajšie vedomosti o iných koronavírusoch, ktoré človeka napádajú. Podľa Brinkmannovej a Webera bude pri výskume zaujímavé porovnanie vzoriek ľudí, u ktorých sa priebeh choroby líšil. Tým by sa mohla vysvetliť otázka, či telo pacientov s veľmi vážnym stavom vôbec protilátky vytvárala. "Bol priebeh ťažký preto, že neboli prítomné žiadne protilátky?" položili si obaja vedci otázku. Výskum môže podľa nich tiež vysvetliť, kedy sa počas infekcie začnú vytvárať špecifické protilátky.
Brinkmannová s Weberom teraz považujú za dôležité, aby boli pripravené spoľahlivé testy na protilátky, ktoré umožnia plošné testovanie. Od neho si sľubujú presnejšie informácie o tom, aká veľká časť populácie bola skutočne infikovaná, keďže veľa ľudí očividne prekonala infekciu bez toho aby o tom vedela. Z týchto údajov potom bude možné určiť, do akej miery je spoločnosť imúnna. Štatistické prepočty uvádzajú, že na dosiahnutie kolektívnej imunity musí nákazu prekonať asi 60 až 70 percent populácie. Za takého stavu sa aj bez vakcíny šírenie vírusu samo zastaví.
