MADRID - Španielsko je po Taliansku druhou krajinou na svete s najvyšším počtom úmrtí. Češka žijúca na severe Španielska porozprávala o laxnejšom prístupe krajiny ku koronavírusovej infekcii. Najzúfalejšia situácia je podľa nej v Madride.
Baskicko, región na severe Španielska, sa stalo novým domovom Češky Kateřiny Ferenčíkovej. Učiteľka angličtiny pre iROZHLAS.cz opísala, ako nákaza zmenila ich doterajšie životy.
Opatrenia prišli neskoro
V Španielsku sa prvý prípad nákazy potvrdil 31. januára na Kanárskych ostrovoch, šlo o nemeckého turistu. Odvtedy počet infikovaných vzrástol na takmer 70 000, pričom v krajine zomrelo viac ako 5600 ľudí.
Prečo je v madridskom regióne situácia najvážnejšia? Podľa Kateřiny mali tamojšie úrady vydať opatrenia proti šíreniu nákazy už v úvode marca. „Prebehli totiž dve veľké akcie, ktoré boli podľa mnohých jedným z dôvodov, prečo je situácia taká zúfalá. Pri príležitosti medzinárodného dňa žien sa 8. marca konal tradičný feministický pochod za práva žien, ktorého sa zúčastnilo veľa členiek vlády. V ten istý deň sa v Madride za prítomnosti 9000 účastníkov konal míting krajne pravicovej strany Vox. Veľa ľudí sa preto sťažuje, že opatrenia neboli zavedené včas, a že neboli zakázané hromadné akcie,“ skonštatovala.
Z Madridu prišla hrozná správa. Zimný štadión prerobili na dočasnú márnicu, pretože pohrebné domy a krematóriá už nestačili prijímať ďalších mŕtvych. „Pre Španielov je hrozné nielen to, že prídu o blízkeho, ale tiež skutočnosť, že sa s ním nemôžu rozlúčiť tradičným spôsobom,“ uviedla Kateřina.
Rúško nosí asi 30 percent ľudí
Prístup Španielska k pandémii bol laxnejší, tvrdí Kateřina, ktorá bola ešte 7. marca na rodinnej svadbe v Madride. „Na svadbe, kde bolo vyše 200 ľudí, ľudia o koronavíruse vtipkovali. Medzi obyvateľstvom panoval pocit, že je to ochorenie podobné chrípke a že sa v podstate nič nedeje.“ O pár dní sa však situácia v krajine prudko zhoršila. Vtedy sa zmenil sa aj prístup vlády. „Boli uzavreté školy, zrušené hromadné akcie a v sobotu 14. marca to vyvrcholilo vyhlásením stavu núdze, keď už bolo jasné, že je to veľký problém,“ podotkla žena. Španieli na rúška nedbajú. „Minulý týždeň som bola v obchode s rúškom a ľudia sa na mňa dívali nepriateľsky. Neviem, či si mysleli, že tým len situáciu zhoršujem, alebo že mám koronavírus, a aj tak vyrazím do obchodu.“
Pre seniorov neexistuje nijaké špeciálne nariadenie
Ferenčíková nepovažuje za šťastný ani prístup vlády k seniorom. „Pokiaľ by som to porovnala s Českom, žiadne špeciálne opatrenie nie je. Je len napríklad odporučené, aby starší ľudia chodili nakupovať v dopoludňajších hodinách, ale nie je presne vymedzené rozmedzie, kedy smú ísť do obchodu len oni. Skôr to nechávajú na každom jednotlivcovi, aby sa sám chránil a vychádzal von čo najmenej. Neexistuje nijaké špeciálne nariadenie, ktoré by sa týkalo iba seniorov,“ priblížila.
Na druhej strane však vyzdvihuje zákaz vychádzania s výnimkou nákupu, návštevy lekára a lekárne, tiež venčenia domácich miláčikov. „Tí, ktorí sa starajú o rodičov alebo prarodičov, potom majú povolené im ísť nakúpiť alebo sa o nich postarať,“ povedala s tým, že na dodržiavania nariadení sa prísne dohliada. Pozoruje však, že ľudia z jej okolia robia menšie nákupy, aby mohli vychádzať častejšie. „To by som ale nenazvala porušením zákazu. Boli ale ľudia, ktorí chodili von športovať alebo chodil vonku v skupinkách. To je tiež zakázané, musíme chodiť vždy jednotlivo,“ doplnila.
Zdravotníctvo na pokraji kolapsu
V Španielsku sa dovedna infikovalo už viac ako 5400 zdravotníkov. Podľa Češky za to môže nedostatok zdravotných pomôcok. „Toľko nakazených lekárov a zdravotných sestier je v Španielsku práve preto, že chýbali ochranné prostriedky. Na to sa sťažovali lekári v Madride v podstate od začiatku epidémie,“ uviedla. Španielsko už podpísalo zmluvu o nákupe obrovského množstva rúšok, rukavíc, ochranných prostriedkov a tiež pľúcnych ventilátorov z Číny, ktoré by mali doraziť už čoskoro.
„Zdravotníci sa snažia zohnať ochranné pomôcky, kde sa dá. Napríklad tu v Baskicku mám dve susedky, ktoré pracujú ako zdravotné sestry. Tiež sa sťažovali, že tieto veci chýbajú. Hovorili, že okrem rúšok potrebujú aj ochranu očí, usilovali sa preto zohnať tvárové štíty alebo sa nás pýtali, či máme nejaké potápačské okuliare. Videla som aj fotky zdravotného personálu v Madride, kde je vidieť, že musia nosiť podomácky vyrobené plášte. Situácia je stále veľmi zlá.“
Solidárne Španielsko
Ľudia každý večer o ôsmej vychádzajú na balkóny a tlieskajú zdravotníkom. „Skláňam sa pred zdravotníkmi, ale i pracovníkmi v supermarketoch. Ich situácia nie je jednoduchá a myslím si, že títo ľudia majú obdiv celého Španielska. Tu v Baskicku je situácia oveľa lepšia než v Madride - tam je situácia naozaj zúfalá. Odráža sa to na psychike ľudí a obavách z toho, čo bude. V poslednej dobe sa ale ukazuje, že neumierajú len seniori a ľudia so zdravotnými problémami, ale i štyridsiatnici a päťdesiatnici, ktorí celý život športovali. A to na optimizme nepridá,“ uzavrela Kateřina.
