USA/BRATISLAVA – Mala to byť ich dovolenka snov. Mladomanželia z Bratislavy vycestovali do Ameriky v čase, keď tam ešte nezúrila koronavírusová infekcia. O pár dní sa však situácia zmenila. Nadšenie dovolenkárov vystriedal strach a pohoršenie nad ľahkovážnosťou amerického národa.
Medové týždne v Amerike vyzerali bezpečne
Do redakcie Topky.sk sa nám ozvali mladomanželia, ktorí 27. februára vycestovali do San Francisca. „Odišli sme z krajiny, v ktorej nebol evidovaný nijaký nakazený koronavírusom. Prišli sme do krajiny, kde boli evidovaní dvaja ľudia. Čiže sme nemali absolútne žiadny dôvod na paniku, prípadne zrušenie nášho výletu, ako by to bolo v prípade, ak by sme išli do Ázie alebo štátov, v ktorých už bol veľký počet nakazených,“ vysvetlil odchod na svadobnú cestu ženích.
Slováci však situáciu nebrali ľahkovážne, práve naopak. Pred odletom si zakúpili respirátory a dezinfekčné a antibakteriálne prostriedky na kožu. Prvý šok zažili v lietadle. Sedel pred nimi Talian, ktorý počas 11-hodinového letu viackrát zakašľal a kýchol, pričom si ani raz nezakryl ústa. „Hlavne, že si každú chvíľu dezinfikoval ruky sprejom, ktorý bol cítiť v celom lietadle. Snažili sme sa na to teda celú cestu nemyslieť a nič si nepripúšťať,“ spomína na počiatočnú nepríjemnosť muž.
Nakazení pribúdali
Keď stoj pristál v Amerike, neabsolvovali nijaké lekárske kontroly, teda okrem tých vstupných. Celá dovolenka prebiehala úplne v poriadku, bez komplikácií. „Každý deň sme poctivo sledovali situáciu ohľadne koronavírusu nielen na Slovensku, ale hlavne v Amerike. Prvý prípad na Slovensku bol oznámený 6. marca, čo bolo presne v polovici našej dovolenky. Od toho okamihu sme situáciu začali sledovať ešte intenzívnejšie,“ podotkol čitateľ.
Keď sa presúvali zo San Francisca cez Las Vegas až do Los Angeles, začal vzrastať aj počet infikovaných v Spojených štátoch. Najviac nakazených evidoval New York a jeho okolie. „Z tých dvoch ľudí, ktorí boli infikovaní v Kalifornii ešte na začiatku dovolenky, bolo už niečo nad 120,“ povedal.
Čítajte aj: KORONAVÍRUS Slovák žijúci v Taliansku: FOTO Keď zistíte, čo sa skrýva za jeho ranami, neubránite sa slzám
Našinci si v cudzine pri každej príležitosti umývali ruky, tiež im pomohli dezinfekčné utierky zbalené z domu. „Snažili sme sa postaviť voči danej situácii zodpovedne, na rozdiel od ľudí okolo nás. Asi je to aj hlavne tým, že moja žena je extrémny človek, čo sa týka hygieny, čiže ak som niekedy aj na niečo zabudol, tak mi to veľmi rýchlo pripomenula. Ak niečo chýbalo v amerických obchodoch, tak to boli práve mokré servítky s obsahom alkoholu alebo dezinfekčné vodičky na ruky. Inak bolo všetkého požehnane, keďže u nich ešte nevládla žiadna panika ani obmedzenia, zatiaľ. Jediné miesto, kde sme zažili za celý čas, že je málo ľudí, bola práve čínska štvrť v San Franciscu,“ spomína výletník.
Koronavírus v amerických médiách nebrali vážne
Spôsob, akým americké médiá riešili koronavírus, Slovákov zarazil najväčšmi. „Ich správy boli úplne odlišné od správ z domova a celkovo z Európy. Na Slovensku medzičasom stúpol počet nakazených a v krajinách ako Taliansko a Španielsko narastal veľkou rýchlosťou. V našich hlavách už začal mierny náznak paniky, ktorú sme si dovtedy nechceli pripúšťať,“ priznal muž. „V amerických médiách celú situáciu veľmi zľahčovali, doslova sa až smiali nad tým, čo sa vo svete deje na čele s ich prezidentom Trumpom. Kamarátka, ktorá žije v Amerike a má za muža takého echt Američana, mi to povedala takto: „Amíci si myslia, že sú nesmrteľní.“
Disneyland praskal vo švíkoch
Poslednou zastávkou manželov bolo Los Angeles. Do kalifornského mesta dorazili 10. marca. „V L.A. sme mali naplánované akcie, kde bola veľká koncentrácia ľudí, a to zápas NHL a Disneyland. Chceli sme navštíviť aj iné veľké zábavné parky, ale počasie nám to neumožnilo, čo bolo asi aj dobre, pretože keď sme videli, aké húfy ľudí smerujú do Disneylandu, tak nám nebolo všetko jedno. A to sme si ešte hovorili, že keď toto je mimo sezóny a cez týždeň, tak čo tu musí byť ľudí v sezóne a cez víkend.“
Zhoršenie zdravotného stavu
Muž dva dni pred odchodom začal pociťovať zhoršenie zdravotného stavu. „V noci som dostal zimnicu a mal som pravdepodobne aj teplotu, keďže som sa do rána spotil. Po celý deň som sa cítil slabý a vyčerpaný. V podstate ma bolelo celé telo. Vtedy som si tak prvýkrát uvedomil, že čo keď je to tá korona. Na druhú stranu som si ale hovoril, že to určite nie je možné, lebo sme si predsa dávali stále pozor, takže som nakoniec usúdil, že to bolo zrejme z klimatizácie, lebo som dostal do toho ešte aj sople,“ spomína na prvotné obavy z nákazy.
Strastiplná cesta domov
Obaja si ráno 12. marca našli esemesky o mimoriadnej situácii na Slovensku. Uzavreli sa hranice, zastavila sa medzinárodná preprava. Manželia začali riešiť, ako sa dostanú domov z viedenského letiska. „V ten deň nám ešte prišiel e-mail, že nám zmenili náš let domov. Našťastie nám zmenili iba prestupovú destináciu a čas odletu o tri hodiny neskôr,“ opísal muž.
Americký prezident už v tom čase ale zrušil väčšinu príletov do USA, vtedy odštartovala panika. „Ľudia začali nakupovať vo veľkom, z regálov postupne mizli základné veci, aj keď Trump obyvateľom hovoril, aby nerobili paniku, hlavne čo sa týka nakupovania. Takáto istá situácia ale nastala asi aj u nás, čo sme sa dopočuli od známych,“ uviedol.
Po príchode na losangelské letisko smerovali ich prvé kroky na toalety, kde sa poriadne umyli, aby si nasadili respirátory. „Zarazilo nás, že z tých stoviek ľudí malo dokopy rúško asi tak desať. Tak sme nasadli do lietadla, v ktorom, mimochodom, zase nikto z ľudí nemal žiadne rúška. Nie, ani letušky. Ak mám povedať pravdu, tak celú cestu sme trpeli a veľmi sme si priali, aby sme už boli doma. Mať na sebe respirátor cca 20 hodín nie je veľmi príjemné, a o to viac, keď som sa bol chorý.“
Po prílete do Mníchova očakávali aspoň nejaké kontroly a opatrenia, ale realita bola iná. Neboli žiadne. „Mali sme hodinový prestup, takže sme sa presunuli do druhého lietadla, smer Viedeň. V tomto lietadle už bolo vidno, že z počtu asi sto ľudí malo na sebe rúška asi tak desať. Aj to iba Slováci. Čakali sme, že aspoň po príchode do Viedne budeme mať nejakú vstupnú kontrolu, ale ani tam nič,“ dodal.
„Z Mníchova sme volali na ministerstvo dopravy aj vnútra, či pre ľudí riešia dopravu z viedenského letiska na Slovensko, keďže RegioJet a Slovak Lines prestali premávať. Bolo nám oznámené, že nerobia a neplánujú zriadiť spoj, takže si cestu domov musí zabezpečiť každý sám. Povedali nám len, že ak po nás niekto príde na letisko, tak musí tiež absolvovať 14-dňovú karanténu. To sme, samozrejme, vedeli. Keďže sme nechceli ohrozovať nikoho z našich blízkych, tak jediné riešenie bolo zobrať si rakúsky taxík na hranice a odtiaľ prejsť peši k autu, alebo skúsiť zohnať odvoz,“ priblížil muž. Na Slovensku ešte neplatil zákaz taxislužieb. „Ľudí z taxislužieb sme informovali, že ideme zo zahraničia, tak aby boli oboznámení, aj keď sme mali na sebe rúška. Teraz si možno každý povie, že blízkych ste ohrozovať nechceli, ale taxikárov áno? Bolo to naozaj jediné riešenie, ktoré prichádzalo do úvahy z toho všetkého, a hlavne sme mali istotu, že aspoň my sme chránení pred vírusom, ak nie oni,“ objasnil spoločné rozhodnutie.
Taxík ich vyložil pred rakúskymi hranicami, následne prešli pešo k tým slovenským. „Keď som videl tú kolónu áut, ktorá sa tiahla až od Wolfsthalu, tak som si myslel, že každému asi merajú teplotu. Ale oni namiesto toho kontrolovali, či sme občanmi Slovenskej republiky a rozdávali letáky. Viem, že medzi nami sú ľudia, ktorí nevedia ani ako sa majú správať v momentálnej situácii, ale jeden policajt kontroloval pasy, čo je v poriadku, a druhý o pár metrov ďalej rozdával letáky,“ posťažoval sa čitateľ.
Dva týždne v karanténe
Slováci by do 14-dňovej karantény išli aj bez nariadenia vlády. Po príchode sa usilovali kontaktovať svojich obvoddných lekárov. Výsledok? Dovolali sa až po niekoľkých dňoch. „Povedali nám, že oni vypisujú jedine PN, ak je treba, ale keďže máme to šťastie, že vieme pracovať obaja aj z domu, tak sme to nepotrebovali,“ spomína muž.
V súčasnosti sa obaja cítia dobre, príznaky ochorenia Covid-19 nemajú. „Ale aj tak by sme obaja boli radi otestovaní, či náhodou vírus v sebe nemáme. Zatiaľ však nie je v našom štáte možné spraviť testy len tak, aj keď sme prišli zo zahraničia. Najprv musia byť príznaky,“ doplnil.
