BRUSEL - Európska komisia (EK) v stredu predstavila návrh, aby sa do právnych predpisov EÚ zakotvil politický záväzok dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pred novinármi uviedla, že Európsky zákon o klíme, ktorý by mal uvedený záväzok legislatívne zakotviť, "je srdcom Európskej ekologickej dohody".
Komisia zároveň rozbehla verejné konzultácie o budúcom Európskom pakte o klíme, prostredníctvom ktorej sa aj verejnosť bude podieľať na navrhovaní tohto nástroja. Verejná konzultácia bude otvorená 12 týždňov. Von der Leyenová pred novinármi zdôraznila, že komisia začala konať s cieľom urobiť z EÚ prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete do roku 2050. Podľa jej slov treba zákon o klíme vnímať ako právny preklad politického záväzku o dosiahnutí klimatickej neutrality.
"Je srdcom Európskej ekologickej dohody. Ponúka predvídateľnosť a transparentnosť pre európsky priemysel a investorov. Usmerňuje našu stratégiu ekologického rastu a zaručuje, že ekologický prechod bude postupný a spravodlivý," uviedla šéfka exekutívy EÚ. Nový zákon podľa jej slov prinúti členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zakomponovali jeho prvky do všetkých smerníc a zákonov, ktoré budú prijímať v budúcich rokoch. "Klimatická neutralita je náš osud," odkázala predsedníčka eurokomisie.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku ekologickej dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti zdôraznil, že EÚ prijatím zákona o klíme "premieňa slová na činy" a chce ukázať európskym občanom, že to myslí vážne s dosiahnutím bezemisného stavu do roku 2050. Dodal, že pre medzinárodných partnerov EÚ je to podnet, že treba zvýšiť globálne ambície pri dosahovaní spoločných cieľov zakotvených v Parížskej klimatickej dohode. "Toto nie je len o záchrane planéty, ale o záchrane ľudstva," vysvetlil Timmermans.
Európsky zákon o klíme stanovuje právne záväzný cieľ nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú ním kolektívne zaviazané prijať potrebné opatrenia na splnenie tohto cieľa tak na úrovni EÚ ako aj na vnútroštátnej úrovni. Zákon o klíme obsahuje opatrenia na monitorovanie pokroku v tejto oblasti a umožňuje prispôsobiť ďalšie opatrenia napríklad pri riadení národných energetických a klimatických plánov členských štátov. Predpokladá úpravy podľa pravidelných správ Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a najnovších vedeckých dôkazov o klíme, jej zmenách a dopadoch týchto zmien. Pokrok sa bude revidovať každých päť rokov.
Zákon o klíme naznačil aj cestu ako dosiahnuť bezuhlíkové ciele do roku 2050, čo znamená, že EK navrhne aj nový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030. Do júna 2021 exekutíva EÚ preskúma a v prípade potreby navrhne revíziu všetkých politických nástrojov na dosiahnutie dodatočného zníženia emisií do roku 2030. Komisia navrhuje, aby sa v celej EÚ stanovila trajektória znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie 2030 - 2050, ktorá by bola v súlade s dovtedy dosiahnutým pokrokom.
Do septembra 2023 a potom každých päť rokov EK posúdi súlad opatrení EÚ a členských štátov s cieľom týkajúcim sa cieľov klimatickej neutrality a trajektórie na obdobie 2030 - 2050. Komisia bude splnomocnená vydávať odporúčania členským štátom, ktorých konanie nie je v súlade s cieľom týkajúcim sa klimatickej neutrality. Členské štáty budú musieť tieto odporúčania náležite zohľadniť alebo vysvetliť svoje dôvody, ak tak neurobia.
Komisia v stredu uviedla, že začala oficiálne pracovať aj na zverejňovaní posúdení počiatočných vplyvov budúceho Mechanizmu úpravy uhlíkových limít (CBAM) ako aj na revízii smernice o zdaňovaní energie - ide o dva ďalšie dôležité politické nástroje v rámci Európskej ekologickej dohody. Kolégium komisárov tiež prijalo návrh vyhlásiť rok 2021 za európsky rok železnice, aby zdôraznilo prínosy plynúce zo zvýšeného využívania železničnej siete pre cestujúcich a náklady.
