BRATISLAVA - Prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR) po rozdelení Československa zvolili poslanci Národnej rady SR pred 27 rokmi 15. februára 1993. Stal sa ním Michal Kováč z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
Parlament sa pokúšal zvoliť prezidenta nového samostatného štátu už necelý mesiac po jeho vzniku 26. januára 1993. Na post hlavy štátu vtedy kandidovali za HZDS Roman Kováč (získal 69 hlasov), za Slovenskú národnú stranu (SNS) Jozef Prokeš (získal 27 hlasov), za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) Milan Ftáčnik (získal 30 hlasov) a za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Anton Neuwirth (získal 27 hlasov). Nasledujúci deň 27. januára si potom poslanci vyberali z dvoch kandidátov, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. Volili teda medzi Romanom Kováčom a Milanom Ftáčnikom. Ani jeden z nich však potrebnú ústavnú väčšinu 90 hlasov nezískal. Romana Kováča v druhom kole podporilo 78 poslancov a Milan Ftáčnik získal 31 hlasov.
Obaja prezidentskí kandidáti podľa vtedy platného volebného poriadku museli byť z ďalšej voľby prezidenta vylúčení. HZDS preto do nasledujúcej voľby, ktorá sa konala 15. februára, navrhlo Michala Kováča, ktorého podporila už aj SNS a SDĽ. Za jeho zvolenie hlasovalo 106 zo 148 prítomných poslancov, 20 sa zdržali, 19 bolo proti, jeden hlas bol neplatný a dvaja poslanci nehlasovali. Za prvého prezidenta Slovenskej republiky tak poslanci národnej rady zvolili bývalého bankára, ministra financií a spoluzakladateľa HZDS Michala Kováča. Ten po svojom zvolení prerušil členstvo v HZDS a do prezidentského úradu bol inaugurovaný 2. marca 1993.
Spory s Vladimírom Mečiarom
Prezident Michal Kováč sa v priebehu svojho pôsobenia v úrade začal dostávať do politických sporov s lídrom vládneho Hnutia za demokratické Slovensko premiérom Vladimírom Mečiarom. Po prezidentovej kritickej správe o stave republiky, ktorú 9. marca 1994 predniesol v Národnej rade SR, poslanci vyslovili Mečiarovej vláde nedôveru a prezident vymenoval dočasnú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom z Aliancie demokratov Slovenska (ADS). Víťazstvo HZDS v septembrových predčasných voľbách však znamenalo návrat ich autoritatívneho lídra do čela vlády a spory medzi Mečiarom a Kováčom pokračovali.
Prezident Michal Kováč napriek značnej kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila koncom augusta 1995 zavlečením jeho syna do Rakúska, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde. Parlament totiž opakovane nedokázal zvoliť novú hlavu štátu. Prezidentské právomoci tak prešli na premiéra Vladimíra Mečiara a predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča (HZDS). Po septembrových parlamentných voľbách v roku 1998 sa už Vladimír Mečiar k moci nedostal a nová vládna koalícia schválila ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Nasledujúcim slovenským prezidentom zvoleným už priamo občanmi sa stal Rudolf Schuster a svojej funkcie sa ujal 15. júna 1999. Prvý slovenský prezident v povojnovej histórii Slovenska Michal Kováč zomrel vo veku 86 rokov v Bratislave 5. októbra 2016. V deň štátneho pohrebu bývalej hlavy štátu slovenská vláda vyhlásila štátny smútok.
Mečiar si myslel, že ho bude mať pod kontrolou, tvrdí Malová
Otázka zvolenia prezidenta sa stala logickou požiadavkou po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Michal Kováč nebol prvou voľbou na post prezidenta, ale nakoniec bol prijateľný aj pre Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V rozhovore to povedala Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Malová pripomína, že politický život v tej dobe sa orientoval najmä na administratívne a technokratické otázky rozdelenia federácie a vysporiadania sa s Českom. „Treba pripomenúť, že Michal Kováč nebol prvou voľbou Vladimíra Mečiara. Treba si uvedomiť, že hnutie Vladimíra Mečiara malo v tom období 74 poslancov, ale podľa ústavy bolo potrebných 90 hlasov na zvolenie prezidenta, čo nemali ani so Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorá vládu Mečiarovho HZDS podporovala,“ vysvetlila Malová.
Prvou voľbou na post slovenskej hlavy štátu bol Roman Kováč, ten ale nezískal dostatočný počet hlasov. Malová si myslí, že za jeho nezvolením bolo aj to, že nebol verejnosti známy. Strana demokratickej ľavice (SDĽ) chcela získať pozíciu riaditeľa Najvyššieho kontrolného úradu a tak donútila Mečiara o podpore Michala Kováča HZDS vyjednávať.
V druhej voľbe Michal Kováč nemal žiadneho protikandidáta a získal 106 hlasov poslancov, čo bolo viac ako potreboval, aby sa stal prezidentom. SDĽ mala podľa Malovej dve podmienky pre jeho podporu. Prvou bolo miesto šéfa kontrolného úradu a druhou, aby Michal Kováč vystúpil z HZDS. „Michal Kováč bol v tom období vhodným kandidátom, bol to skúsený politik. Pre SDĽ bol prijateľný, počas Pražskej jari bol popredný ekonóm a nesúhlasil so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a bol vylúčený s komunistickej strany,“ uviedla politologička. Podľa Malovej bol spôsob Kováčovho vystupovania veľmi mierny a aj preto si ho Mečiar vybral za prezidenta. „Mečiar si myslel, že ho bude mať pod kontrolou, čo sa mu nakoniec nepodarilo,“ dodáva.
Vzťahy sa vyhrotili
Malová si nemyslí, že by Kováč v tom období patril medzi „vtipných a charizmatických“ politikov. Podľa nej bol skôr ekonóm a technokrat, no myslí si, že nakoniec zohral dôležitú úlohu v náročnom období vznikajúcej republiky. „Rozhodne bol jedným z aktérov, ktorí sa zasadili o to, že sme nešli cestou Bieloruska a hybridného režimu, ktorý by ovládal len Vladimír Mečiar, a k tomu to vtedy smerovalo. V rámci svojich možností a osobných predpokladov, Michal Kováč urobil maximum pre zachovanie demokracie na Slovensku,“ dodala na záver.
Prvého prezidenta novovzniknutej Slovenskej republiky zvolili poslanci Národnej rady SR 15. februára 1993. Nominant vládneho HZDS Michal Kováč uspel v tajnom hlasovaní, keď získal 106 hlasov. Bývalý bankár, slovenský minister financií a spoluzakladateľ HZDS sa krátko po svojej inaugurácii 2. marca 1993 začal dostávať do sporov s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom (HZDS). Ich vzťahy sa vyhrotili po prezidentovej správe o stave republiky, po ktorej Mečiarova vláda padla.
Predčasné voľby zabezpečili návrat Mečiarovej vlády a spory pokračovali. Slovenská informačná služba (SIS) uniesla do Rakúska prezidentovho syna Michala Kováča ml., na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač v kauze Technopol. Prezident v roku 1997 udelil svojmu synovi a ďalším obvineným v tejto kauze milosť. Po uplynutí funkčného obdobia Michal Kováč 2. marca 1998 Prezidentský palác opustil a Slovensko ostalo viac ako rok bez prezidenta. Poslanci v parlamente totiž nedokázali zvoliť novú hlavu štátu. Prezidentské právomoci prešli na premiéra Mečiara a predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča (HZDS). Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident amnestoval páchateľov únosu prezidentovho syna.
