BRATISLAVA - Odchod Veľkej Británie z Európskej únie nie je dobrou správou pre Slovensko a jeho občanov. Pozitívne však je, že sa končí éra jeho neustáleho odkladania, ktorá všetkých len znechucovala a nič nepriniesla. V reakcii na piatkový brexit to uviedla opozičná SaS. Informoval Ondrej Šprlák z komunikačného oddelenia strany.
Podpredseda Národnej rady SR Martin Klus si myslí, že v tejto chvíli už musíme vnímať brexit ako výzvu. Upozornil, že budúca vláda bude musieť prijať zodpovednosť za riešenie otázok týkajúcich sa desaťtisícov Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii, ale aj za ekonomické záujmy Slovenska. Rokovania o budúcich vzťahoch podľa neho nebudú jednoduché. "Pochybujem, že sa skončia do konca roka 2020, ako je to naplánované," poznamenal.
Po brexite sa podľa SaS naruší rovnováha medzi skupinou krajín hospodáriacich zodpovedne a tými, ktoré hospodária menej zodpovedne. „Tým pádom bude treba ešte viac mobilizovať sily, ktoré chápu, že úspešné Slovensko a úspešná EÚ sa nevybudujú nekonečným zvyšovaním verejných dlhov či permanentnou finančnou pomocou krajinám s vysokým dlhom,“ hovorí poslanec Európskeho parlamentu Eugen Jurzyca. Veľká Británia si podľa neho musí byť vedomá, že jednotný trh je rodinné striebro EÚ.
Nastáva prechodné obdobie
Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ 31. januára o polnoci. Od tohto okamihu nadobudne platnosť dohoda o brexite, pričom Británia už nebude členským štátom EÚ a bude sa považovať za tretiu krajinu. Prechodné obdobie, ktorého cieľom je poskytnúť občanom a podnikom z EÚ aj Británie viac času na prispôsobenie sa novej situácii, potrvá do 31. decembra 2020.
Veľká Británia definitívne opúšťa Európsku úniu: Nie je to koniec, je to zrod novej éry
Dohoda medzi Bruselom a Londýnom stanovuje, že prechodné obdobie, nevyhnutné pre rokovania o budúcom partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, možno predĺžiť na obdobie najviac jedného alebo dvoch rokov, ak sa na tom obidve strany dohodnú ešte pred 1. júlom 2020. Britský premiér Boris Johnson však túto možnosť opakovane vylúčil.
Pre Európsku úniu je dôležité, aby nepálila mosty
Pre Európsku úniu je dôležité, aby nepálila mosty. V súvislosti s odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ to uviedlo opozičné hnutie Sme rodina. Napriek tomu, že britské členstvo bolo vždy špecifické, spoločná reč sa vždy našla a táto špecifickosť vo vzťahoch s EÚ sa paradoxne nemení.
Proces, ktorý naštartoval referendum o brexite, by sa podľa hnutia nebol spustil, ak by Nemecko v roku 2015 nepozvalo migrantov do Európy. "Merkelovej počínanie totiž nahnalo vietor do plachiet tvrdým zástancom brexitu. Keby sa EÚ bola k migračnej kríze postavila zodpovednejšie, je možné, že dnes by sme sa v tejto situácii neocitli," načrtlo hnutie.
Pri realizácii brexitu chce Sme rodina brániť predovšetkým záujmy občanov SR žijúcich a pracujúcich v Spojenom kráľovstve. "Sme za zvýšenú ochranu našich občanov žijúcich v zahraničí. Ide najmä o asistenciu pri ochrane rodiny, v prípade hrozby odobratia detí a zvláštnu pozornosť budeme venovať zabezpečeniu práva prídavkov na deti," vyhlásilo hnutie.
Vôľa brániť európsku budúcnosť Slovenska
Všetky demokratické strany by mali v deň odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ potvrdiť svoju vôľu brániť európsku budúcnosť Slovenska. Vyhlásil to poslanec Národnej rady SR Ján Budaj (OĽaNO). Hnutie v tejto súvislosti upozorňuje na politické sily snažiace sa oddeliť SR od EÚ.
Budaj skonštatoval, že v prípade Slovenska by oddelenie od EÚ malo oveľa negatívnejšie dôsledky než brexit na Veľkú Britániu. Podľa poslanca by deň odchodu Veľkej Británie z EÚ mal byť dňom znepokojenia a mobilizácie demokratov. "Pokiaľ by na Slovensku pokračovala súčasná garnitúra, alebo by dokonca pustila k moci extrémistov, ohrozilo by to našu budúcnosť v EÚ," myslí si.
Dosah brexitu závisí aj od budúcich dohôd
Dosah brexitu na Slovensko závisí aj od toho, aké podmienky spolupráce sa podarí EÚ s Veľkou Britániou dosiahnuť, zhodujú sa slovenskí politici. Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) zase v brexite vidí napríklad možnosť Slovenska zabojovať o britských investorov. Oceňuje tiež, že sa EÚ a Británia rozišli v dobrom.
Podľa predsedníčky Zahraničného výboru NR SR Kataríny Cséfalvayovej (nezaradená) je potrebné sa v EÚ zomknúť a zorganizovať, aby strata Spojeného kráľovstva oslabila Európu čo najmenej. Podpredseda parlamentného zahraničného výboru Jaroslav Paška (SNS) dúfa v dobré a vyvážené dohody, ktoré zbytočne neskomplikujú súžitie občanov Spojeného kráľovstva s občanmi členských štátov EÚ. Podľa Pašku sa dá skonštatovať, že EÚ stratila na význame či prestíži a od 1. februára bude slabšia.
Cséfalvayová aj podpredseda európskeho výboru Martin Klus (SaS) sa zhodujú, že teraz nastáva zložitejšie obdobie brexitu, v ktorom sa budú dohadovať podmienky našich budúcich vzťahov. "Potrebujeme vyrokovanie čo najlepších podmienok pre našich takmer stotisíc občanov, ktorí v Spojenom kráľovstve žijú a pracujú," skonštatovala Cséfalvayová. Pokiaľ nedôjde k dohode, môže to mať podľa Klusa kritické následky pre našich občanov aj pre slovenské hospodárstvo, a to hlavne automobilový priemysel.
Pre EÚ môže brexit podľa Blahu znamenať oslabenie anglosaského vplyvu, napríklad v oblasti sociálnej politiky, kde Británia podľa neho blokovala sociálnejšie projekty. Z hľadiska zahraničnej politiky a bezpečnosti vidí výhody brexitu. "Veľká Británia bola vždy tak trochu predĺženou rukou USA v mnohých bezpečnostných otázkach," povedal Blaha. EÚ by preto podľa neho mohla byť trochu zmierlivejšia voči Rusku a kritickejšia voči americkým "agresiám".
SR dnes nemá veľa možností individuálne formovať nadchádzajúce vzťahy k Spojenému kráľovstvu, myslí si Paška. "Svojich kompetencií priamo a samostatne komunikovať pri tvorbe základných dohôd sa v zmysle požiadavky ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) zriekla a odovzdala ich do rúk vyjednávacieho tímu EÚ," skonštatoval.
Brexit znamená pre slovenských občanov do budúcna napríklad pracovné či študijné obmedzenia, podotkol Blaha. Pozitíva vidí v spolupráci v obchodnej a ekonomickej báze. "Vieme do budúcnosti vyťažiť z toho, že Veľká Británia odchádza, môžeme rozvinúť ešte lepšie obchodné a ekonomické vzťahy," uzavrel
Brexit je stratou nielen pre Veľkú Britániu, ale aj EÚ
Odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) je stratou nielen pre Veľkú Britániu, ale aj pre Úniu. V reakcii na piatkový brexit to uviedol Tomáš Valášek z mimoparlamentnej strany Za ľudí. "Z pohľadu Slovenska bude dôležité nastaviť budúce vzťahy tak, aby sa možnosti slovenských firiem podnikať v Británii nielen uchovali, ale aj rozšírili. To isté platí pre vývoz tovaru zo Slovenska do Británie," poznamenal Valášek s tým, že rokovaniam treba venovať maximálnu pozornosť. Pre slovenskú ekonomiku s vysokým podielom exportu v hospodárskom raste bude preto dôležitá dobrá obchodná zmluva.
Slovensko by podľa neho malo zároveň v začínajúcich rokovaniach o nových vzťahoch zaistiť, aby na brexit nedoplatili Slováci vo Veľkej Británii. Do konca roka síce platí, že školné pre občanov členských krajín EÚ ostáva na rovnakej úrovni, následne však bude možné jeho zvýšenie či zavedenie študentských víz. Podľa Valášeka je preto, okrem iného, dôležité investovať do zvyšovania kvality slovenských vysokých škôl, "aby študenti nemuseli odchádzať študovať do zahraničia zo zúfalstva."
Pripúšťa, že časť študentov bude aj napriek tomu vždy chcieť ísť na školy do Veľkej Británie. "Vláda musí zabojovať nielen o to, aby ostali príležitosti vo Veľkej Británii naďalej otvorené, ale zlepšiť školstvo doma natoľko, aby sa podarilo prilákať viac britských študentov k nám. Vzdelanie a veda by nemali poznať hranice," poznamenal Valášek.
