Prírodné katastrofy sú bežnou súčasťou života na našej planéte. Aktuálne o tom svedčia požiare pohlcujúce austrálsku divočinu, ale aj množiace sa tornáda, ničivé zemetrasenia či záplavy. Odborníci nedávno zhrnuli katastrofy, ktoré nás môžu prekvapiť v blízkej budúcnosti prekvapiť a ukázať nám, kto je na zemi vlastne "šéf".
Austrália už niekoľko mesiacov zápasí s následkami desivých požiarov, Filipínami otriasajú sopečné výbuchy, záplavy alebo extrémne horúčavy sa objavujú na tých najneobvyklejších miestach našej planéty a ničivé vetry úradujú na území starého kontinentu stále častejšie. Na čo všetko sa ešte máme pripraviť a aké sú ďalšie možné hrozby, ktoré môžu zmeniť životy miliónom ľudí? Tu je zoznam pravdepodobným katastrof, ktoré podľa odborníkov čakajú na svoj úder a sú časovanou bombou pre ľudstvo.
Yellowstonské vulkanické pole
Yellowstonský národný park vo Wyomingu leží vo vulkanickom poli širokom 77 kilometrov. Yellowstone Caldera je najväčšou sopečnou sústavou v severoamerickom regióne a často je označovaná aj ako supervulkán. Oblasťou sa v dávnej minulosti prehnali tri supervulkanické erupcie, tá posledná pred zhruba 640 000 rokmi. Len minulý rok geológ Jerzy Zaba zo Sliezskej univerzity v Katoviciach uviedol, že ak by toto územie plné vulkánov, gejzírkov a horúcich prameňov explodovalo, zničilo by väčšinu Spojených štátov a o život by prišlo päť miliárd ľudí na celom svete. Yellowstone Caldera je totiž stále aktívna a môže kedykoľvek vybuchnúť.
Jazero Toba na indonézskom ostrove Sumatra
Indonézia patrí k vulkanicky najaktívnejším regiónom a v roku 2018 tu explodoval starovulkán Mount Merapi. Ešte väčšiu hrozbu ale pre krajiny juhovýchodnej Ázie predstavuje vulkanické jazero Toba, známe ako zabudnutá sopka. Leží na vrchole obrovského stále aktívneho sopečného kráteru, akákoľvek silná erupcia by mohla spôsobiť megacunami.
Prepadlina Hilina Slump na Havajských ostrovoch
Na južnom svahu Havajského veľkého ostrova leží neslávne známa prepadlina Hilina Slump, kde z času na čas vytvára zosuv pôdy cunami. Hovorí sa tiež o existujúcom dôkaze, ktorý potvrdzuje, že explózia neďalekého vulkánu Mauna Loa asi pred 120 000 rokmi vytvorila vlnu vysokú 400 metrov. V roku 1975 zosuv pôdy v tejto oblasti vyvolal cunami, ktoré dosiahlo až na pobrežie Kalifornie.
Megahurikány
Hurikán Isaac pripravil v lete 2012 o domov 50 000 ľudí, keď sa špirálovito pohyboval z Haiti smerom k Mexickému zálivu. Hurikán Katrina patril tiež do kategórie 5. Išlo o najsilnejší atlantický hurikán, aký bol kedy zaznamenaný. Rýchlosť vetra dosahovala vtedy 298 km/h a v nárazoch sa zvýšila až na 354 km/h. Kým kedysi išlo fenomén, súčasná zmena klímy robí z hurikánov stále častejšiu a ničivejšiu záležitosť.
Zemetrasenia v Kalifornii, Oregone a Washingtone
Tektonický zlom v kalifornskom San Andreas spôsobil katastrofu v minulosti a nie je vylúčené, že to neurobí znova. Zlom, ktorý sa tiahne po celom území Kalifornie, je rozdelený do troch segmentov, pričom každý z nich má svoje vlastné charakteristiky a stupeň rizika zemetrasenia. Podľa geologického prieskumu amerických výskumníkov existuje veľká pravdepodobnosť, že v najbližších niekoľkých desaťročiach zasiahne Kaliforniu zemetrasenie s magnitúdou 8 alebo aj vyššou, ktorá bude mať hrozivé následky vo všetkých okolitých štátoch.
Zemetrasenie v Čile
Čile, ktoré leží na západnom pobreží Južnej Ameriky, zasiahlo posledné veľké zemetrasenie v roku 2010. Týmto živlom je však ohrozené aj naďalej. Región Coquimbo v centrálnej časti krajiny vykazuje neobvyklú a narastajúcu seizmickú činnosť, ktorá môže spôsobiť veľké zemetrasenie do konca tohto storočia. Predpokladá sa tiež, že ho bude sprevádzať zničujúce cunami.
Narastajúca hladina oceánov
Podľa nedávnej štúdie o podnebí by stúpajúca hladina mora mohla do roku 2100 pripraviť o domov 300 miliónov ľudí. Americká nezisková výskumná organizácia Climate Central uviedla, že do konca 21. storočia časť pobrežia po celom svete pohltí more. Najviac budú postihnuté východné a západné pobrežie Ameriky, Čína, Thajsko a takmer celý Vietnam. Ohrozené sú však aj Maledivy. Predpokladá sa, že do roku 2100 skončia pod hladinou oceánu spolu s priľahlými ostrovmi.
Karibské cunami
Sopka Cumbre Vieja na ostrove La Palma v súostroví Kanárskych ostrovov je označená za nestabilnú. Simon Day z londýnskej University College tvrdí, že v oceáne skončí pravdepodobne celý svah tejto hory, čoho dôsledkom bude megacunami v Karibiku.
Solárna búrka
V roku 2012 Zem tesne minula najsilnejšia slnečná búrka za posledných 150 rokov. Daniel Baker z University of Colorado pre NASA uviedol, že by mala rovnakú intenzitu ako posledná podobná udalosť v roku 1859. Podobná búrka by mala katastrofické následky, zničila by internet, takmer všetku komunikáciu a spôsobila by škody rádovo v stovkách miliard eur.
Asteroidy
Mnoho vedcov pripisuje vyhynutie dinosaurov práve asteroidu, ktorý zasiahol našu planétu. Podľa portálu HowStuffWorks sa v roku 2028 priblíži extrémne blízko k Zemi asteroid 1997XF11, ale minie ju. Ak by však nastal v tejto predpovedi obrat, na povrchu planéty by dopadlo toto teleso rýchlosťou asi 48 280 km/h. "Asteroid, ktorý sa pohybuje takouto rýchlosťou, by mal po dopade na zemský povrch energiu zhruba rovnakú ako milión megatonových bômb. Je teda veľmi pravdepodobné, že by zničil väčšinu života na planéte," uvádza portál.
Nákazy
Epidémia eboly v roku 2014 pripravila o život 12 000 ľudí a do niekoľkých mesiacov sa rozšírila takmer na všetky kontinenty. Tento týždeň mutujúci koronavírus pochádzajúci z Číny prenikol už aj do Japonska, Thajska a Ruska. Globalizácia a nárast leteckej dopravy v porovnaní s minulosťou totiž spôsobujú rýchlejší prenos vírusových ochorení. Môže to byť len otázka času, kým niektorý z nich spustí celosvetovú devastáciu.
