SYDNEY – Bezprecedentný, a podľa vyjadrení Austrálskej meteorologickej služby (BOM) a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) katastrofálny rozsah tohtoročných lesných požiarov je vo veľkej miere zapríčinený dlhoročným suchom (2017 – 2019) a v mnohých oblastiach Austrálie aj extrémnymi teplotnými pomermi, ktoré pretrvávajú už minimálne od začiatku roka 2019.
Východnú a juhovýchodnú Austráliu zmietanú lesnými požiarmi zasiahli v druhej polovici minulého týždňa intenzívne dažde spojené s lokálnymi búrkami a prehánkami. V niektorých oblastiach Nového Južného Walesu a Viktórie však intenzívne požiare stále pretrvávajú (na základe údajov NASA).
Podľa údajov Austrálskeho Meteorologického úradu (BOM), rok 2019 bol v krajine historicky najteplejší a súčasne najsuchší od začiatku systematických meteorologických meraní a pozorovaní.
Dosiaľ zhorel ekvivalent rozlohy Bulharska
Tohtoročná sezóna lesných požiarov, ktorá sa začala v priebehu septembra 2019 v južných oblastiach štátu Queensland, sa v priebehu jari a leta (na južnej pologuli) veľmi rýchlo rozšírila pozdĺž Východoaustrálskeho predelového pohoria ďaleko na juh, až do štátov Nový Južný Wales a Viktória, kde vrcholila v období poslednej decembrovej a prvej januárovej dekády. Doposiaľ bolo požiarmi zasiahnuté územie s celkovou plochou približne 110-tisíc kilometrov štvorcových (11 miliónov ha, ide o ekvivalent rozlohy Bulharska). Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je to v prípade oboch uvedených štátov ďaleko viac ako v historicky najhoršej sezóne 1974/1975 (v priebehu rokov 1974 a 1975 zhorelo približne 1 milión km2 plochy Austrálie, zväčša sa však šlo o trávnaté porasty vo vnútrozemí, prevažne mimo hustejšie osídlených oblastí).
Čítajte aj: Ohnivé peklo v Austrálii: FOTO Podľa slovenského meteorológa ide o ekologickú katastrofu
Okrem devastačných účinkov na prírodné ekosystémy a ľudské osídlenia (doposiaľ podľahlo zraneniam v súvislosti s požiarmi 28 ľudí a zničených bolo 4-tisíc budov), lesné požiare spôsobili aj výrazné zhoršenie kvality ovzdušia nad bezprecedentne rozsiahlym územím vo vnútrozemí, ako aj v pobrežných oblastiach Austrálie (dotklo sa to aj najväčších mestských aglomerácií na východnom a južnom pobreží: Sydney, Melbourne, Canberra.
Bezprostredný vplyv však pocítili aj obyvatelia mimo austrálskej pevniny, menovite predovšetkým na Novom Zélande, či dokonca v strednom Čile a Argentíne (10- až 11-tisíc km od zdroja požiarov).
„Družicové merania aerosólových koncentrácií v atmosfére poukazujú na to, že nezanedbateľná časť znečistenia sa dostala dokonca až do stratosféry (približne do výšky 20 km na zemským povrchom), odkiaľ sa za určitých podmienok môže vďaka Brewer-Dobsonovej cirkulácii v stredných a vyšších hladinách stratosféry dostať aj mimo oblasť južnej pologule. Okrem znečisťujúcich látok a častíc dymu, lesné požiare sú aj zdrojom významných emisií oxidu uhličitého (CO2),“ upozornil SHMÚ. Ten opierajúc sa o údaje Európskeho programu pre monitorovanie atmosféry a klímy (Copernicus) tvrdí, že požiare na austrálskej pevnine „dopravili“ od začiatku septembra 2019 do atmosféry viac ako 400 miliónov ton CO2, čo je 1 % globálnych antropogénnych emisií CO2 a viac ako 2/3 objemu emisií Austrálie.
Klimatické podmienky lesných požiarov v Austrálii v sezóne 2019/2020
Austrália je po Antarktíde druhý najsuchší kontinent na Zemi, a jeho poloha v tropickom suchom až subtropickom klimatickom pásme ho doslova predurčuje k suchým a veľmi teplým pomerom v jarnom a letnom období. Lesné požiare (ako aj požiare trávnatých porastov) sú na kontinente veľmi bežné a vyskytujú sa prakticky celoročne. Najviac však v období medzi novembrom a marcom príslušného roka.
Tohtoročné leto v Austrálii je však v niečom iné. Minulý rok, ako aj december 2019, boli extrémne teplé a suché. Rok 2019 bol dokonca najteplejším a najsuchším rokom od začiatku systematických meteorologických meraní a pozorovaní, to isté platí aj o jari 2019 (september – november) a zatiaľ aj o lete 2019/2020. Pritom, najmä na východe a juhovýchode krajiny (predovšetkým však v štátoch Nový Južný Wales a Viktória), trvá závažne sucho a teplotne nadnormálne obdobie už od roku 2017. SHMÚ dodáva, že výrazný deficit zrážok nie je v posledných troch rokoch iba počas jarných a letných mesiacov, ale významne menej prší aj v priebehu zimy (jún – august). „V priebehu posledného roka tak index nebezpečenstva lesných požiarov dosiahol na viac ako 60 % územia kontinentu rekordne vysoké hodnoty a na viac ako 95 % územia boli hodnoty vysoko nadpriemerné,“ doplnil hydrometeorologický ústav.
Prehlbovanie sucha bolo navyše od septembra 2019 podporené aj výskytom extrémne vysokých denných teplôt vzduchu a veľmi nízkou vlhkosťou vzduchu, a to najmä v dôsledku zníženia výparu z povrchu Indického oceána kvôli akumulácii relatívne chladnejšej vody v blízkosti severného a západného pobrežia Austrálie v priebehu celého roka 2019.
Od začiatku decembra sa pravidelne na viacerých miestach Austrálie vyskytovali teploty vysoko nad 40 °C, dokonca aj na juhovýchode v oblasti štátov Nový Južný Wales a Viktória. V priebehu decembra 2019 bolo v Austrálii zaznamenaných šesť dní s historicky najvyššou (územnou) priemernou maximálnou teplotou vzduchu, najvyššia hodnota bola dosiahnutá 19. decembra (41,9 °C). Absencia výdatnejších zrážok vo forme dažďa tak spôsobila, že v priebehu jari 2019 a decembra sa požiare rozšírili aj do oblastí, kde nehorelo už viac desaťročí. Situácia v tohtoročnej sezóne je nakoniec odlišná aj v tom, že lesné požiare sa viac ako inokedy dostali do bezprostredného okolia hustejšie osídleného východného a južného pobrežia Austrálie, preto boli priamo či nepriamo ovplyvnené aj veľké mestské aglomerácie Sydney, Melbourne či Canberry.
Súvislosť so zmenou klímy
Výskyt lesných požiarov v jarnej a letnej sezóne významne ovplyvňujú nielen prirodzená premenlivosť klimatických pomerov Austrálie a dlhodobé zmeny klimatického režimu teploty vzduchu a zrážok, ale aj ďalšie faktory, ktoré nesúvisia bezprostredne s počasím a klímou, napr. hospodárenie s pôdou a lesmi atď. Podľa výročnej správy BOM je veľmi pravdepodobné, že významný nárast plošného rozsahu lesných požiarov, ako aj predlžovanie ich výskytu (sezóny), súvisí najmä v regiónoch východnej a južnej Austrálie s významným poklesom sezónnych a ročných úhrnov atmosférických zrážok, súčasne tiež rýchlym rastom teploty vzduchu.
![Dlhodobé zmeny množstva ročného (vľavo) a letného (vpravo) úhrnu zrážok [mm/desaťročie] v Austrálii na základe údajov BOM](https://img.topky.sk/big/2558387.png/poziare-Australlia.jpg "Horiace peklo v Austrálii:")
V období od začiatku 70. rokov 20. storočia poklesli ročné úhrny zrážok v oblasti štátov Nový Južný Wales a Viktória až o 20 % (za posledné dve dekády ide o pokles o takmer 11 %), pričom priemerná teplota vzrástla za rovnaké obdobie o takmer 2 °C (najviac v letnom období).
Priemerná mesačná teplota vzduchu bola v decembri 2019 (pre celý kontinent) takmer 30,5 °C. Išlo teda o hodnotu, ktorá by podľa scenárov zmeny klímy (pre Austráliu) mala byť normálna pre tento mesiac až pri globálnom oteplení o 3 °C, teda niekedy po roku 2075.
![Predpokladaný vývoj priemernej ročnej teploty vzduchu [°C] (vľavo) a ročného úhrnu atmosférických zrážok [mm] (vpravo) podľa simulácií vybraných modelov CMIP5 (ENSMN - priemer všetkých simulácií) podľa emisného scenára RCP4.5 do roku 2099 (v porovnaní s dlhodobým priemerom 1956-2005)](https://img.topky.sk/big/2558405.png/poziare-Australlia.jpg "Horiace peklo v Austrálii:")
Keďže globálne otepľovanie spôsobené emisiami skleníkových plynov neustále zvyšuje priemernú povrchovú teplotu planéty, počet chladných dní v Austrálii a mnohých ďalších častiach sveta v posledných desaťročiach významne klesol, zatiaľ čo počet dní s extrémne vysokými dennými teplotami sa zvýšil.
V prípade, že vývoj emisií skleníkových plynov a rastúcej globálnej a regionálnej (Austrália) teploty vzduchu bude v najbližších desaťročiach nasledovať stredné až pesimistické scenáre, experimenty vykonávané pomocou globálnych a regionálnych klimatických modelov predpokladajú, že v priebehu nasledujúcich 40 až 50 rokov by mohol počet dní s veľmi priaznivými podmienkami pre vznik požiarov vzrásť o 10 až 20 dní ročne (v porovnaní s obdobím rokov 1990 – 2009) na väčšine územia východnej a južnej Austrálie.
