BRATISLAVA - Svet ma pred sebou nové desaťročia a zdá sa, že aj určité novinky v politike. Po úspechu žien v domácej politike, akým bol určite výsledok Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách, ale aj v zahraničnom Fínsku, kde majú momentálne najmladšiu premiérku na svete Sannu Marinovú, sa niektoré slovenské strany tiež rozhodli do predvolebného súboja postaviť silné ženy. V článku sa pozrieme na ich príbeh a osobnosť.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (Sloboda a Solidarita)
Lucia Ďuriš Nicholsonová sa nachádza na druhom mieste kandidátky SaS. Nicholsonovú verejnosť už môže poznať ako aktívnu europoslankyňu, ktorá pôsobí v Bruseli. Jej členstvo bolo v SaS dokonca na istý čas pozastavené, no s blížiacimi sa voľbami sa rozhodla vrátiť k svojmu koreňu, ktorým bola samotná SaSka. Lucia Ďuriš Nicholsonová sa narodila v Bratislave a pôsobila tu ako novinárka.
Jej politická kariéra sa začala viac-menej až v roku 2010, keď sa SaS prvýkrát dostala do parlamentu a Nicholsonová pôsobila aj ako štátna tajomníčka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Z prvého manželstva s Tomom Nicholsonom má syna Dominika a dcéru Lilly. S druhým manželom Petrom Ďurišom majú syna Jakuba. Už v roku 2014 neúspešne kandidovala do europarlamentu, no podarilo sa jej to až o štyri roky neskôr, keď "vystriedala" Richarda Sulíka, predsedu SaS.
Veronika Remišová (Za ľudí)
Aj Veronika Remišová obsadila na kandidátke Za ľudí druhé miesto. Ľudia si ju ešte v nedávnej pamäti zaraďujú do hnutia OĽaNO. Hoci nikdy nebola jeho členkou, pôsobila v tomto poslaneckom klube, z ktorého vlani vystúpila. Po vzniku strany Andreja Kisku Za ľudí sa stala jej podpredsedníčkou. Remišová je rodáčka zo Žiliny a vyštudovala Vysokú školu múzických umení, úspešne prešla Sorbonnou v Paríži a tiež bruselskou Collège d'Études Interdisciplinaires.
Pôsobila tiež v Európskej komisii a riadila európsky program pre mládež a neskôr vytvárala politiky vzdelávania. Po návrate domov sa rozhodla prednášať aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas pôsobenia v OĽaNO upozornila aj na také kauzy, akou bola napríklad predražená kompa na Dunaji.
Mária Šofranko (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti)
Výnimku urobil Igor Matovič, ktorý na čelo kandidátky OĽaNO postavil "obyčajnú ženu z východu" - Máriu Šofranko. Keďže ide o výsostne novú tvár v politike, veľa sa toho o jej pôsobení nevie. Matovičovci však už prezradili, že Šofranko je pedagogička pôsobiaca v Spišskej Novej Vsi. Tam sa venuje vzdelávaniu detí a mládeže.
Podľa Nového Času je Šofranko rozvedená a má aj 24-ročnú dcéru Alexandru. Mária Šofranko pochádza z Levoče a pôsobila na viacerých školách v oblasti Spiša ako učiteľka i ako riaditeľka. Divákom sa dokonca mala prihovárať aj ako hlásateľka jednej z regionálnych televízií.
Petra Krištúfková (Sme rodina)
Čislo tri na kandidátke hnutia Sme rodina obsadila Petra Krištúfková. Je rodenou Bratislavčankou a jej otec pôsobil ako lekár, kým mama sa živila ako scenáristka. Je bývalou partnerkou Borisa Kollára a má dve dcéry.
Sama na sociálnej sieti tvrdí, že ju trápi aj to, v akej krajine budú jej deti žiť. Podľa nej sú obrovské rezervy v oblasti školstva, zdravotníctva i v ďalších rezortoch. Ako poslankyňa mala v parlamente premiéru po voľbách v roku 2016, keď sa do Národnej rady dostala s hnutím Sme rodina - Boris Kollár.
Irena Bihariová (PS/Spolu)
Na štvrtom mieste kandidátnej listiny koalície PS/Spolu sa ocitla Irena Bihariová. Je to vyštudovaná právnička. Od roku 2009 vedie občianske združenie Ľudia proti rasizmu, v ktorom niekoľko rokov poskytovala bezplatnú právnu pomoc obetiam nenávistných trestných činov. Známy je aj jej posledný medializovaný konflikt s ĽSNS Mariana Kotlebu. Okrem toho sa viac ako osem rokov venuje problematike tzv. anticigánizmu a postojov verejnosti voči menšinám.
Špecializuje sa na oblasť trestných činov extrémizmu vrátane problematiky protiprávnych prejavov nenávisti v internetovom prostredí. Zameriava sa najmä na trestnoprávne aspekty daných fenoménov a analýzu postupov orgánov činných v trestnom konaní pri stíhaní extrémistickej kriminality.
Caroline Líšková (Kresťanskodemokratické hnutie)
V KDH dostala na kandidátke piate miesto Caroline Líšková. Je to tiež rodená Bratislavčanka, ktorá vyštudovala Ekonomickú univerzitu. Bola tiež kandidátkou na post primátorky tohto mesta, kam ju nominovala spomínaná strana KDH. Potom sa stiahla v prospech Jána Mrvu.
Neskôr sa dala na postgraduálne štúdium na Fakulte manažmentu v Bratislave so zameraním na ekonomickú efektívnosť návratnosti investícií. Manažérske pozície jej nie sú cudzie hlavne preto, lebo na viacerých pôsobila. Je zakladateľkou poradenskej spoločnosti poskytujúcu služby pre malých, či stredných podnikateľov a fyzické osoby, neskôr založila aj vzdelávaciu agentúru.
Denisa Saková (Smer-SD)
Aj vládny Smer sa do volieb rozhodol predstaviť pozmenenú kandidátku a už na treťom mieste sa umiestnila aktuálna ministerka vnútra Denisa Saková. Práve väčšina voličov ju spoznala vďaka nástupu na pozíciu šéfky tohto rezortu. Saková sa narodila v Nitre, kde absolvovala Gymnázium Eugena Gudernu. V 90. rokoch vyštudovala odbor Finančná správa, peňažníctvo na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Na Ministerstve vnútra SR pracovala ako generálna riaditeľka Sekcie informatiky už v rokoch 2007 až 2010. Bola zvolená za poslankyňu Národnej rady SR po parlamentných voľbách v roku 2016, no nebola členkou strany Smer-SD. Bola menovaná za štátnu tajomníčku Ministerstva vnútra. Na čelo rezortu sa dostala po menovaní Andrejom Kiskom 26. apríla 2018.
Katarína Cséfalvayová (Dobrá voľba)
Bývalá členka poslaneckého klubu Most-Híd sa rozhodla zamieriť k Tomášovi Druckerovi, kde v strane Dobrá voľba obsadila štvrté miesto kandidátnej listiny. Absolvovala Olomouckú letnú školu – Olomouc Summer Young Leaders Institute. Pôsobila na Katedre medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity ako odborná asistentka.
V roku 2014 vstúpila do aktívnej politiky pod stranou #Sieť, ktorú vtedy ešte viedol Radoslav Procházka. Po rozpadnutí klubu prešla pod klub vládneho Mosta-Híd. V septembri 2019 sa rozhodla vystúpiť z klubu a zamierila do Dobrej voľby.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
