LONDÝN - Ľudia, ktorí boli v ranom detstve zanedbávaní a trpeli, majú menšie mozgy. Zistili to vedci z londýnskej King's College, ktorí sledovali vývoj detí adoptovaných z neslávne preslávených sirotincov v Rumunsku. V týchto zariadeniach panovali hrozné podmienky a svet sa o nich dozvedel po páde diktátora Nicolaea Ceausescuho.
Vedci na základe štúdia snímok mozgov zistili, že niekdajší chovanci rumunských ústavov majú tento kľúčový orgán o 8,6 percenta menší ako iné adoptované deti, ktoré v ranej fáze života zanedbávané neboli. Autori výskumu tvrdia, že aj keď sa deti nakoniec ocitli v rodinách, kde sa im dostalo lásky a dobrej starostlivosti, zlé podmienky, v ktorých v ranom období života vyrastali, zanechali na štruktúre ich mozgov následky. "Myslím, že najpozoruhodnejšie na tejto štúdii je skutočnosť, že následky na mozgoch zostali," povedal podľa internetového portálu denníka The Guardian Edmund Sonuga-Barka, ktorý výskum viedol. Zúčastnilo sa ho 67 ľudí vo veku 23 až 28 rokov, ktoré adoptovali britské rodiny z rumunských sirotincov, kde strávili od štyroch do 41 mesiacov svojho veku.
Po páde komunistického režimu v Rumunsku sa ukázalo, že deti v tamojších ústavoch boli po psychickej aj fyzickej stránke zanedbávané, chýbal im sociálny kontakt, nemali hračky a často trpeli rôznymi chorobami. "Čím viac boli zanedbávané, tým menšie majú mozgy," uviedol Sonuga-Barka.
Vedci snímky mozgov týchto ľudí porovnávali so zábermi nasnímanými u 21 dospelých podobného veku, ktorí sa narodili v Británii a boli tu adoptovaní pred dosiahnutím šiesteho mesiaca života. Tým, že rumunské deti majú menšie mozgy, vysvetľujú odborníci aj ich znížený inteligenčný kvocient a častejší výskyt ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou). Podľa autorov štúdie ale stále nie je jasné, čo konkrétne negatívne ovplyvnilo vývoj mozgov detí z rumunských sirotincov. Hovorí sa v tejto súvislosti o chýbajúcich zážitkoch, ktoré sú kľúčové pre normálny vývoj najdôležitejšieho ľudského orgánu, alebo o chronickom strese.
