BRATISLAVA - Na štedrovečernom stole u žiadneho Slováka nechýba polievka. Kapustnica má výrazný náskok pred ostatnými druhmi, ale v niektorých regiónoch sa venujú príprave aj hubovej, šošovicovej, rybacej polievky či mačanky.
Takmer všetci Slováci na Vianoce vyprážajú alebo pečú rybu, aj keď počas roka jej neholdujú až tak ako ostatní Európania. Tretím pilierom štedrej večere v slovenských domácnostiach býva zemiakový šalát, pripravuje ho takmer 80 percent opýtaných.
Polovica Slovákov nezačne vianočné hodovanie bez oblátok s medom, 14 percent tradicionalistov nezabúda ani na cesnak a každý tretí človek si pochutnáva aj na opekancoch. Každý druhý Slovák priznáva, že počas Vianoc priberie na hmotnosti. Väčšinou je to jeden až tri kilogramy. Ďalšou tradíciou, ktorú Slováci dodržujú, je zdobenie vianočného stromčeka.
"Neodmysliteľnou súčasťou vianočnej výzdoby je stromček. Opýtaní sa síce zhodli v tom, že živý, voňavý strom nič nenahradí, ale väčšinou majú umelý. V týchto dňoch ho z pivnice vyťahujú približne dve tretiny ľudí," uviedla hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Tri štvrtiny ľudí odhadli, že za prekvapenia pre blízkych míňajú približne 200 eur. Drvivá väčšina detí dostáva až do desať darčekov. Osem z desiatich ratolestí pritom stále verí, že ich nosí Ježiško. Desatina Slovákov si na splnenie snov svojich blízkych zvykne požičať.
"Na darčeky, najmä na veci krátkodobej spotreby, ktorých životnosť je kratšia ako splatnosť úveru, neodporúčame požičiavať si. Na zvýšené náklady spojené s Vianocami by sme mali čerpať z rezervy. V ideálnom prípade by mala predstavovať šesťnásobok nášho príjmu. Vytvoríme si ju pravidelným šetrením, každý mesiac by do nej malo smerovať desať percent z výplaty," vyjadrila sa Žáčková.
Pre každého tretieho Slováka je najobľúbenejším vianočným zvykom návšteva bohoslužieb, polnočnej omše, stretávanie sa s rodinou a priateľmi. Väčšina ľudí síce pozná kresťanskú podstatu Vianoc, ale až sedem z desiatich Slovákov uviedlo, že ich vnímajú v prvom rade ako sviatky pokoja a rodinnej pohody.
